Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.
Mk 6, 17- 29
Píše sa rok 30. Dve ženy, Herodias a jej dcéra Salome, mimoriadne dramaticky vstupujú do príbehu dvoch veľkých mužov tej doby – Jána Krstiteľa a kráľa Herodesa Antipasa.
Už samotné Herodesovo meno vyvoláva v nás predstavu zla. Herodes Antipas (4 pred Kr. až 39 po Kr.) patril do panovníckeho rodu Herodesovej dynastie, ktorej zakladateľom bol krutý Herodes I. Veľký. On po dlhých a vražedných bojoch sa roku 37 pred Kr. stal vládcom Judey. Bol veľmi neobľúbený, veď žiadal od ľudu vysoké dane, žil nezriadeným súkromným životom, dokonca dal zavraždiť viacerých svojich synov. Jeho strach o kráľovský post sa prejavil surovou ukrutnosťou aj v čase narodenia Ježiša Krista. V Betleheme a na okolí dal povraždiť všetkých malých chlapcov vo veku do dvoch rokov, asi 40 detí. Keď zomrel v roku 4 pred Kr., kráľovstvo bolo podľa jeho vôle rozdelené medzi jeho troch pozostalých synov – Archelausa, Herodesa Filipa a Herodesa Antipasa.
V Judskom kráľovstve vládol Herodes Antipas, ktorý bol Ježišovým nepriateľom a neušetril ani Jána Krstiteľa. Ján chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Kázal zástupom, čo prichádzali k nemu a ľudia si o ňom mysleli, že je Mesiáš. Ale Ján vydal svedectvo o Kristovi, že je Boží syn, ktorý je mocnejší ako on, a ktorému on nie je hoden rozviazať remienok na obuvi. Napomínal ľud a hlásal mu Evanjelium. Ale keď si dovolil karhať Herodesa pre Herodiádu, manželku jeho brata Filipa aj pre všetko zlé, čo vykonal, Herodes dal Jána zatvoriť do väzenia.
Herodias bola manželkou Herodesa Filipa, dobrého a skromného muža, bez akýchkoľvek politických ambícií. Ctižiadostivá žena s tým nebola spokojná, preto ho aj s dcérou Salome opustila a žila ako kráľovná s jeho bratom. Herodias žila hriešne a svoj hriech chcela zakryť pýchou, ktorá bola hodná jej kráľovského postavenia. Ešte aj Herodes Antipas sa Jána bál a chránil ho, lebo vedel, že je to muž spravodlivý a svätý. Ale Herodias nie. Znenávidela Jána a musela sa mu kruto pomstiť za opovážlivosť, s ktorou ju napomínal a kritizoval. Zneužila k tomu svoju krásnu mladučkú dcéru Salome, ktorá bola iba hračkou v jej rukách. Prefíkaná Herodias dosiahla svoje – ústa na mŕtvej hlave Jána Krstiteľa už navždy umlčala. Ale hoci prešli dve tisícročia, na jej hriech sa nezabudlo a generácia za generáciou ho pozná a rozpráva o ňom ďalej.
Zn