V knihách Ex 20,14 a Dt 5,18 čítame jednoduchý príkaz:
„Nezosmilníš!“ Toto isté čítame v Katechizme: „Nezosmilníš!“ V Matúšovom evanjeliu
čítame bližšie vysvetlenie: "Počuli ste, že bolo povedané: Nezosmilníš!
Ale ja vám hovorím: „Každý, kto sa díva na ženu so žiadostivosťou, už s
ňou scudzoložil vo svojom srdci“(Mt 5,27-28).
I. Ako muža a ženu ich stvoril...
Boh, aby boli jeho
obrazom... ako muž a žena (Gn 1,27) a dal im príkaz... ploďte a množte sa (Gn
1,28); v deň, kedy Boh stvoril človeka, kedy ich urobil na podobu svoju, t.j.
Božiu. Ako muža a ženu ich stvoril, požehnal im a v deň, kedy ich stvoril, dal
im meno Adam, t.j. človek (Gn 5,1-2). Keď tvoril Boh človeka podľa svojho
obrazu..., vložil do ľudskej prirodzenosti taktiež mužské a ženské povolanie a
zároveň aj schopnosť a zodpovednosť k láske a spoločenstvu.
Pohlavnosť ovplyvňuje všetky stránky ľudskosti,
ľudskej osoby v jednote jeho tela a duše. Týka sa to zvlášť citov, schopnosti milovať
a plodiť a všeobecnejšie spôsobiť náväznosť vzťahov spoločenstva s druhými.
Telesné, mravné a duchovné
odlíšenie a vzájomné doplňovanie je zamerané na dobro manželstva a na rozvoj
rodinného života. Harmónia dvojice a spoločnosti sčasti závisí na spôsobe, akým
sa medzi pohlaviami prežíva vzájomné doplňovanie, potreba vzájomnej pomoci a
osobného Boha. Spojenie muža a ženy v manželstve je jeden spôsob, ako v tele napodobní
veľkodušnosť a plodnosť Stvoriteľa.
II. Povolanie k čistote
Čistota vyjadruje vydarenú
integráciu pohlavnosti v človeku a tým aj vnútornú jednotu človeka v jeho
duchovnej existencii. Pohlavnosť, prostredníctvom ktorej sa prejavuje
príslušnosť človeka k hmotnému a biologickému svetu, sa stáva osobnou a
skutočne ľudskou, keď je zapojená do vzťahu osoby k osobe, vo vzájomnom, úplnom
a časove neobmedzenom sebadarovaní muža žene a naopak. Čnosť čistoty teda
obsahuje neporušenosť osoby a celistvosti daru.
INTEGRITA OSOBY
Čistota vyžaduje, aby sa človek naučil ovládať;
to je škola ľudskej slobody. Alternatíva je jasná: Buď človek dokáže svojim
vášňam rozkázať a dosiahne pokoj alebo sa nimi dá zotročiť a stane sa
nešťastným. Dôstojnosť človeka vyžaduje, aby jednal podľa vedomej a slobodnej
voľby, to znamená hýbaný a podnecovaný z vnútra osobným presvedčením, a nie zo
slepého vnútorného popudu alebo z vonkajšieho donútenia. Tejto dôstojnosti
človek dosahuje tým, že sa oslobodzuje z každého zajatia vášní, smeruje k
svojmu cieľu slobodnou vôľou a voľbou dobra a účinne a s vynaliezavou
príčinlivosťou si obstaráva vhodné prostriedky.
Čnosť čistoty úzko súvisí
so základnou čnosťou miernosti, ktorá smeruje k tomu, aby rozum ovládal vášne a
chúťky ľudskej zmyslovosti. Sebaovládanie je dlhodobé dielo. Predpokladá úsilie
začínať vždy znovu v každej dobe života. Čistota predstavuje vrcholne osobnú úlohu, zahŕňa
taktiež kultúrne úsilie, pretože pokrok ľudskej osoby a rozvoj spoločnosti na sebe vzájomne
závisí. Čistota je mravná čnosť. Je taktiež Božím darom, milosťou, ovocím Ducha. Sv. Duch
dáva možnosť napodobňovať Kristovu čistotu tomu, kto bol znovuzrodený z krstnej vody.
BEZVÝHRADNÉ SEBADAROVANIE
Čistota sa zvlášť prejavuje v priateľstve k blížnemu. Priateľstvo je veľké
dobro pre všetkých, nech je pestované medzi osobami rovnakého alebo rozdielneho
pohlavia. Vedie k duchovnému spoločenstvu.
RÔZNE SPÔSOBY ČISTOTY
Každý človek je povolaný k čistote - kresťan sa oblieka v Krista. Čistotou sa musia
vyznačovať osoby podľa svojich rozličných životných stavov: panenstvo, celibát.
Ženatí alebo vydané osoby sú povolané žiť manželskou čistotou; celibátnici
sú povolaní zachovávať čistotu v zdržanlivosti. To platí aj o slobodných.
Snúbenci sú povolaní žiť
čisto v zdržanlivosti. Na túto skúšobnú dobu majú pozerať ako na čas, kedy sa
majú učiť vzájomnej úcte, cvičiť sa vo vernosti a nádeji, že potom príjmu jeden
druhého od Boha. Prejavy nežnosti, vlastné manželskej láske, ponechajú si na
dobu manželstva. Vzájomne si budú pomáhať rásť v čistote.
PORUŠOVANIE ČISTOTY
Chlipnosť: je nezriadená túžba alebo bezuzdné vyžívanie sa v
zmyselnej rozkoši. Pohlavná rozkoš je mravne zlá, keď sa vyhľadáva pre ňu
samotnú, mimo jej zamerania na plodenie a na životné spojenie.
Sebaukájanie je vedomé dráždenie pohlavných orgánov s cieľom
prežívať pohlavnú rozkoš. Učiteľský úrad Cirkvi v línii stálej tradície vždy
tvrdil, že sebaukájanie je skutok vnútorne a ťažko nezriadený. Vedomé užívanie
pohlavných schopností z akýchkoľvek dôvodov
mimo normálneho manželského vzťahu podstatne odporuje ich cieľu. Vyhľadáva sa v
nich pohlavná rozkoš mimo požadovaný poriadok. Pri klasifikácii je potrebné
brať do úvahy vekovú zrelosť penitenta.
Smilstvo: je to telesné spojenie slobodného muža so slobodnou
ženou, ktorí neuzavreli manželstvo.
Pornografia: spočíva v tom, že sa skutočné alebo predstierané
pohlavné úkony odcudzujú intimite partnerov, aby sa zámerne ukazovali tretím
osobám. Pornografia uráža čistotu.
Prostitúcia uráža dôstojnosť osoby, ktorá sa predáva, pretože sa
znižuje na pohlavnú rozkoš, pre ktorú je využívaná. Ten, kto platí, ťažko
hreší. Prostitúcia je metla spoločnosti.
Znásilnenie je násilné vniknutie do pohlavnej intimity nejakej
osoby. Je potupením spravodlivosti a lásky. Znásilnenie hrubo porušuje právo
každého človeka na úctu, na slobodu, na telesnú a mravnú neporušenosť.
Spôsobuje ťažkú škodu.
ČISTOTA A HOMOSEXUALITA
Homosexualita označuje vzťahy medzi mužmi alebo medzi ženami, ktorí
pociťujú pohlavnú príťažlivosť. Môže byť vypestovaná a môže byť aj vrodená. Sv.
písmo homosexuálne vzťahy označuje ako veľkú mravnú spúšť. Odporujú
prirodzenému zákonu. Odlučujú pohlavný úkon od predávania života. Nie sú plodom
opravdivého citového a pohlavného dopĺňania sa. V žiadnom prípade nemôžu byť
schvaľované. Cirkev doporučuje modliť sa za týchto ľudí a nediskriminovať ich.
Homosexuálne osoby sú povolané k čistote, skrze čnosť sebaovládania sa
vychovávajú k vnútornej slobode za podpory modlitby priateľov a príbuzných.
III. Manželská láska
V manželstve sa stáva telesná intimita manželov znamením
a zárukou duchovného spoločenstva. Manželský zväzok je sviatostný. Z manželskej lásky
muža a ženy taktiež vyplývajú dve požiadavky: vernosť a plodnosť.
MANŽELSKÁ VERNOSŤ
Manželstvo je dôverné spoločenstvo života a manželskej lásky, ktoré Stvoriteľ vybavil
vlastnými zákonmi, ktoré sa realizujú manželskou zmluvou alebo
neodvolateľným osobným súhlasom. Manželia sa sebe navzájom dávajú definitívne a
úplne! Nie sú už dvaja, ale jedno telo. Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje(Mk 10,9!
MANŽELSKÁ PLODNOSŤ
Je dar a cieľ manželstva, lebo manželská láska svojou prirodzenosťou smeruje k tomu,
aby bola plodná.
DAR DIEŤAŤA
Písmo sv. vidí v početných rodinách znamenie Božieho požehnania a veľkodušnosti rodičov.
Dieťa nie je niečím, čo sa rodičom javí ako dlh, ale je to dar.
Dieťa nemôže byť považované za predmet, alebo majetok.
Cudzoložstvo - označuje manželskú nevernosť. Nový zákon a šieste
i deviate prikázanie cudzoložstvo úplne zakazujú. Proroci ho pranierujú ako
ťažkú hriešnosť a úplne ho zakazujú. Proroci vidia v ňom modloslužbu.
Rozvod - podľa Krista je manželstvo nerozlučiteľné. Odluka
manželov pri trvaní manželského zväzku môže byť v istých prípadoch oprávnená,
ako stanovuje kanonické právo. Rozvod je ťažké previnenie proti prirodzenému zákonu.
Krvismilstvo - spočíva v intímnych vzťahoch medzi rodinnými
príslušníkmi alebo príbuznými v takom stupni, ktorý je medzi nimi prekážkou
manželstva. Krvismilstva sa dopúšťa aj ten, kto zneužíva dospelé deti alebo
dospievajúcich, ktorí sú mu zverení do ochrany.