Archív Nedeľných čítaní a homílií

7. veľkonočná nedeľa - rok A


     Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe.


Jn 17, 1- 11a

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Veriaci človek, ktorý sa celý život modlí, iste sleduje, ako sa jeho modlitba mení vekom. Iná je v detských rokoch, iná v dospelosti, iná v starobe a iná vtedy, keď cíti blízky odchod z tohto sveta.
     V evanjeliu sme si vypočuli, ako sa Ježiš modlil pred odchodom zo sveta a o čo prosil svojho Otca. Najskôr sa prihováral k učeníkom a potom predniesol svoju Veľkňazskú modlitbu, ktorej prvá časť dnes odznela. O čo vlastne prosil tesne pred tým, ako zavŕšil svoje vykupiteľské dielo na kríži?
     V prvom rade sa modlil za to, aby bol oslávený Boh. V tej oslave má celé stvorenie nájsť šťastie. Z Ježišových slov vidno jeho úzky vzťah k Otcovi, ba stotožňuje sa s ním a túži iba po jednom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.
     Potom nasleduje Ježišovo účtovanie, alebo nazvime to spytovanie svedomia pred smrťou. Smelo môže Otcovi povedať: Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal.
     Napokon nasledujú Ježišove prosby, ktoré formuluje takto: Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe.
     Ježišova modlitba vyvoláva v nás otázky: Aká je naša modlitba? Moja modlitba? Za čo my prosíme? Zdravíčko nám daj, aby nám tak chutilo, ako kedysi! Potrestaj suseda, aby sa tak nado mnou nevyťahoval! Keby sme porovnávali vlastné modlitby s Ježišovými, asi by sme veľmi neobstáli. Práve preto buďme Ježišovi vďační za jeho modlitbu, že si z nej môžeme zobrať príklad a poučiť sa, ako má vyzerať dobrá modlitba. Má obsahovať tri zložky: oslavu Boha, spytovanie svedomia a predkladanie prosieb.
     Už teraz by mohol ktosi namietať, že na takúto modlitbu dnes niet času, že doba je uponáhľaná a človek je celkom rád, keď sa aspoň večer dokáže prežehnať. Ale čo myslíte, stačí to? A hoci by sme všetci chceli vykríknuť jedno veľké ÁNO, svedomie nám hovorí, že to nemôže stačiť, lebo na Boha si jednoducho musíme nájsť čas. Krásne sa dá vykonať ranná modlitba napríklad aj cestou do práce, v električke alebo počas šoférovania. Môžeme si predstaviť, čo nás počas dňa čaká, koľko práce ale aj zlosti a nepredvídaných okolností. A po tomto zamyslení sa nad sebou, môžeme povedať: Dobrý Bože, daj, aby to aspoň trocha zodpovedalo tvojej vôli a mojej viere a všetko chcem riešiť v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého.
     Podobne by mala prebiehať aj večerná modlitba. Malo by to byť také malé zastavenie sa s otázkami: Ako prebiehal dnešný deň? Prečo došlo k nedorozumeniam v práci, škole, doma...? Kde som sa nepekne zachoval v myšlienkach, slovách v činoch...? Muselo to byť? Má sa to vari opakovať? Chcem predsa zostať jemným a slušným človekom, aby som pred tebou, Bože, obstál.
     Doznajme si, nebola by taká ranná aj večerná modlitba krásna? Aspoň trocha v Ježišovom duchu? Koľko takých krásnych chvíľ poskytuje aj najrušnejší deň? Veď veľké prosby nosíme predsa neustále so sebou! A dostali sme sa k prosbám. Aj Ježiš ich vkladal do svojich modlitieb. Rodičia môžu napríklad prosiť, aby dieťa na štúdiách v zahraničí našlo dobrých priateľov a zvládalo kritické situácie, aby dospievajúca dcéra nepodľahla márnivosti, ľahkomyseľnosti a prílišnej dôverčivosti. Manželia môžu prosiť jeden za druhého, deti za rodičov... Môžeme prosiť za svojich známych, príbuzných, susedov, spolužiakov, spolupracovníkov..., ba za celý svet, za všetkých, o ktorých vieme, že našu modlitbu potrebujú. Vtedy sa modlitba stane pre nás veľkým Božím darom a požehnaním.
     Istý pianista povedal: Keď necvičím jeden deň, spozorujem to. Keď necvičím dva dni, poznajú to moji priatelia. Keď necvičím tri dni, spozoruje to moje okolie. A my môžeme dodať, že presne tak je tomu aj s modlitbou. Keď sa nemodlím jeden deň, spozoruje to Boh, keď dva dni, spozorujem to ja sám a keď tri dni, spozoruje to moje okolie. Akonáhle sa vytratí zo mňa Kristov pokoj, ktorý čerpám z modlitby, prejavím sa navonok ako nervózny a podráždený človek.
     Koľko ľudí sa však nemodlí mesiace, alebo aj celé roky? Nikdy nechcime medzi nich patriť, ale naopak, snažme sa pripodobniť Ježišovi, ktorý sa pravidelne modlil, lebo potreboval udržiavať kontakt s Otcom. Nájdime si v budúcom týždni čas na Boha a nezabúdajme, že modlitba sú zložené ruky, ktoré prerážajú nebesia.