Cirkevné prikázania sa nachádzajú v línii mravného života,
ktorý je úzko spätý s liturgickým životom a ním sa živí. Záväzný ráz týchto pozitívnych zákonov
vynesených pastorálnou autoritou Cirkvi má za cieľ zabezpečiť veriacim naozaj potrebné minimum
ducha modlitby, morálneho úsilia a rastu v láske k Bohu a k blížnemu.
Ježiš Kristus nedal apoštolom len moc kázať jeho sväté Evanjelium
a vysluhovať sviatosti, ale im dal aj moc viesť nesmrteľné duše k večnému cieľu. Aby Cirkev
mohla toto dosiahnuť, Ježiš Kristus jej dal výslovné právo vydávať príkazy: Čokoľvek zviažete,
teda rozkážete na zemi, bude zviazané, teda bude platiť aj v nebi... /por. Mt 18,18/.
Cirkev v otázkach viery a mravov je vedená Svätým Duchom. Tým je
daná záruka, že čokoľvek v otázkach viery a mravov nariaďuje, sa páči Bohu, a že je to osožné
nesmrteľným dušiam pre ich časné a večné dobro.
Katolícka Cirkev vydáva svoje prikázania z moci jej danej Bohom.
Toto právo vyplýva zo slov Ježiša Krista: "Keby ani ich nepočúvol, povedz to Cirkvi. A keby
ani Cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete
na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi" /Mt 18, 17-18/.
"Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým,
ktorý ma poslal" /Lk 10,16/.
Moc vydávať prikázania dal Kristus svojim apoštolom. Preto ju
podnes uplatňujú a vykonávajú zákonití nástupcovia pápeži a biskupi. "Ako mňa poslal Otec,
aj ja posielam vás" /Jn 20,21/.
Aký je rozdiel medzi Božími a cirkevnými prikázaniami?
Medzi Božími prikázaniami a prikázaniami Cirkvi je ten rozdiel,
že Božie prikázania nemôže nikto zmeniť alebo od nich oslobodiť, lebo sú Božieho pôvodu,
kým cirkevné prikázania Cirkev môže zmeniť, od nich oslobodiť, ale ich aj celkom zrušiť.
Napríklad: Cirkev mení pôstne predpisy... v zmysle: "Čo rozviažete na zemi, bude rozviazané
v nebi" /Mt 18,18b/.
Ako znejú cirkevné prikázania?
1. Svätiť prikázané sviatky.
2. V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši.
3. Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na popolcovú stredu.
4. Aspoň raz v roku sa vyspovedať a prijať Oltárnu Sviatosť.
5. Podporovať cirkevné ustanovizne.
Okrem týchto hlavných prikázaní Cirkev zakazuje veriacim čítať
neverecké knihy a časopisy, navštevovať inoverecké bohoslužby, byť členom nevereckých spolkov;
prikazuje im prispievať na kostolné ciele, na výživu kňazov, klerikov a rehoľných
sestier, na udržovanie katolíckych škôl, navštevovať katolícke spolky a udržovať ich,
zachovávať cirkevné prikázania o uzatváraní manželstva, atď.