Kostol sv. Jána z Mathy- trinitársky rímsko- katolícky


     Farský kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave, umelecké dielo 18. storočia patrí k najkrajším a najvzácnejším dominantám mesta. Stavali ho trojiční bratia trinitári. Je postavený v barokovom štýle, staval sa od roku 1717 a vysvätený bol 7. júla roku 1725. Predlohou mu bol viedenský kostol sv. Petra od Lukasa von Hildebrandta. Charakteristické sú najmä tri oblúkovite natočené veže.
     Základom stavby je oválna loď s iluzívnou freskou na kupole od majstra Antonia Galliho da Bibiena z roku 1744. Zobrazuje priehľady do neba, kde je vidno anjelov a Najsvätejšiu Trojicu. V interiéri kostola sa zachovalo takmer nedotknuté pôvodné barokové zariadenie. Dominujú mu architektúry oltárov, ktoré sa vyznačujú monumentálnymi rozmermi napojením na výtvarné riešenie interiéru. Všetky oltáre majú bohatú figurálnu výzdobu, rovnako ako drevená kazateľnica dynamického tvaru.
     Pri vstupe, na ľavej strane oválnej kostolnej lode je oltár svätého Jána Evanjelistu. V ruke má pero a knihu, pri nohách orla. Maľba je po umeleckej stránke významná, ale o jej autorovi nevieme nič. Po stranách stoja sochy dvoch kráľov, sv. Štefana a sv. Ladislava.
     Posledný oltár na ľavej strane lode je zasvätený sv. Michalovi. Predstavuje archanjela v brnení so štítom, ako sa vznáša z nebies, aby vyhnal zlých duchov, ozbrojených hadmi. Sprava a zľava stoja sochy archanjelov Rafaela a Gabriela.
     Pred pilierom pri chórovom vstupe naproti kazateľnici je tzv. Zichyovský oltár, ktorý vznikol pravdepodobne ako posledný. Je to votívny oltár grófa Karola Zichyho de Vásonkö a zasvätený je matke Božej. Dve sochy veľkých kľačiacich anjelov dvíhajú zázračný obraz Matky Božej a za obrazom drobné detské postavy (putti) rozprestierajú plasticky prevedený baldachýnový záves. Predpokladá sa, že figúry sú dielom Georga Rafaela Donnera, čo by časovo a umelecky súhlasilo v čase, kedy tento umelec pôsobil.
     Vedľa oltára Matky Božej na pravej strane je oltár sv. Anny. Na ľavej strane stojí socha Jána Krstiteľa a na pravej strane socha Zachariáša.
     V ďalšom výklenku vpravo ukazuje oltárny obraz veniec anjelov, ktorí vznášajúc sa, držia kvetmi ozdobený obraz piety. Obzvlášť pekný je na vrchole umiestnený obraz Jána Krstiteľa v tmavočervenom plášti. Nad oltárom je pálfyovský erb. Gróf Pálfy bol priaznivcom rádu trinitárov. Pravdepodobne je darcom tohoto oltára. Vľavo od obrazu je socha sv. Jozefa a vpravo sv. Libora.
     Ďalší oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Svätec sa vznáša medzi anjelmi nad mostom, z ktorého bol zhodený a na vlnách Vltavy pláva jeho mŕtvola. Sochy pri obraze predstavujú sv. Barboru a sv. Teklu.
     Prímas Imrich Eszterházy bol mecenášom trinitárskeho rádu. Daroval kostolu hlavný oltár. Plastiky hlavného oltára sv. Agneša a sv. Katarína a nad oltárom "glória" s dvoma veľkými adorujúcimi anjelmi pôsobia veľmi vyrovnane.
     Tento nádherný oltár z roku 1752 nesie monumentálny obraz od umelca F. X. Karla Palkó a predstavuje sv. Jána z Mathy, ako vykupuje kresťanských zajatcov od tureckých obchodníkov. V strede prijíma sv. Felix z Valois zástavu od anjela. Nad scénou sa vznáša Najsvätejšia Trojica, ktorej bol rád zasvätený. Celý oltár pôsobí obzvlášť ušľachtilo a monumentálne.
     Na ľavom chórovom pilieri sa nachádza kazateľnica s drevenými figúrami štyroch evanjelistov.
     Nad vstupnou halou je organová empora, na ktorej je vybudovaný pekný rokokový organ.
     Pod kostolom je krypta, kde je pochovaný veľký počet rádových bratov, ale aj civilných osôb.
     Kostol bol v roku 1854 dôkladne reštaurovaný a zvonku opravovaný v r. 1924 a naposledy v roku 1997.