Sväteniny


     V prvých mesiacoch nového kalendárneho roka sa požehnávajú a udeľujú v našich kostoloch rôzne sväteniny. Mnohí ľudia im v súčasnosti pripisujú nesprávny význam, preto si ho upresníme a vysvetlíme podľa Katechizmu katolíckej Cirkvi.
     Na sviatok Troch kráľov 6. januára sa svätila voda, soľ, krieda a tymián. Mnohí veriaci si priniesli požehnanú vodu domov, mnohí si dali požehnať svoje príbytky a na veraje dverí im kňaz aj v tomto roku napísal kriedou 20 G + M + B 02. Do domu prišlo tak požehnanie. Každé požehnanie je oslavou Boha a prosbou o jeho dary.
     Sväteniny sú Cirkvou stanovené posvätné znaky, ktorých cieľom je pripraviť ľudí na prijatie ovocia sviatostí a posväcovať rozličné situácie života. Neudeľujú milosť Ducha Svätého na spôsob sviatostí, ale modlitbou Cirkvi pripravujú na prijatie milosti a uspôsobujú na spoluprácu s ňou. Obsahujú vždy modlitbu, ktorú často sprevádza stanovený znak, ako je vkladanie ruky, znak kríža a pokropenie svätenou vodou (pripomínajúcou krst). Pretože krstom bol každý povolaný spolupracovať s Božími milosťami na posväcovanie seba aj iných, vykonávať krstné kňazstvo, môžu aj laici udeľovať niektoré požehnania. Iné, ktoré sa viac týkajú cirkevného a sviatostného života, sú vyhradené vysväteným služobníkom – biskupom, kňazom ale bo diakonom.
     Medzi sväteniny patria predovšetkým požehnania (osôb, jedla, predmetov, miest). Kresťania sú v Kristovi požehnaní Bohom-Otcom všetkým nebeským duchovným požehnaním. Preto Cirkev udeľuje požehnanie vzývajúc Ježišovo meno, pričom zvyčajne robí posvätný znak Kristovho kríža.
     Sviatok Obetovania Pána (Hromnice) 2. februára mnohí spájame s hromničnou sviečkou, ktorú nám kňaz v tento deň požehná pri sv. omši. Ľudia v nej vidia často ochranu pred búrkou a podobnými nebezpečenstvami. Však plameň hromničnej sviečky má nám predovšetkým pripomínať potrebu zotrvávať v Božej milosti a dôverovať v Božiu lásku k ľuďom. Je to svetlo viery, že Boh nás sprevádza v najťažších chvíľach nášho života. Táto viera nás naplňuje pokojom a radosťou z Božej prítomnosti.
     Hneď po Hromniciach 3. februára dostávame na koniec sv. omše hromadne alebo jednotlivo svätoblažejské požehnanie. Svätý Blažej, biskup a mučeník, (zomrel okolo r. 316) keď bol pre svoju vieru vo väzení, zachránil a uzdravil chlapca, ktorý sa dusil kosťou. Preto už v 6. storočí vzývali ľudia sv. Blažeja o pomoc pri chorobách hrdla. Pri svätoblažejskom požehnaní nám skrížené sviece pripomínajú potrebu svetla viery v Božiu pomoc pri našich každodenných starostiach a trápení.
     Dňom pokánia v celej Cirkvi je Popolcová streda, ktorá v tomto roku pripadla na 13. februára. Začiatok pôstneho obdobia má byť pre kresťanov začiatkom duchovnej obnovy. Pôst kresťana musí prameniť v pokore z poznania a vedomia vlastnej slabosti a hriešnosti. V tomto čase je potrebné uzdraviť svojho ducha, premeniť a naplniť ho dobrotou a láskou, ktorá je vlastne základom zmeny v našom srdci. Pôst nás privádza k túžbe po čistote srdca a svätosti života.
     Popol pripomína prach zeme, pripomína človeku jeho pôvod zo zeme a skutočnú pravdu, že sa do zeme vráti. Vyzýva ho k pokore a k pokániu. Zvyk pokánia s popolom vo vlasoch spomína Kristus a praktizovali ho kresťania už od začiatku.
     Na Popolcovú stredu po Evanjeliu a homílii celebrant posviaca popol zo spálených ratolestí posvätených na Kvetnú nedeľu predchádzajúceho roku. Hlavy veriacich posýpa popolom vo forme kríža so slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ (Alebo: Kajajte sa a verte Evanjeliu.)
     Popol je symbolom pominutia všetkého stvorenia, ale označuje aj očistenie a budúce zmŕtvychvstanie. Modlíme sa, aby sme správne pochopili a prijali túto symboliku.