Ježiš – odsúdenec si musel sám niesť kríž na jeruzalemské popravisko Golgotu, čo znamená lebka. Sprevádzal ho zástup ľudí, medzi ktorými bola spolu s jeho matkou, sestrou, učeníkom Jánom aj plačúca Mária Magdaléna. Keď zmučený a trpiaci Ježiš pohliadol z kríža v zástupe medzi posmešníkmi a spolucítiacimi uvidel stáť svoju Matku aj Máriu Magdalénu. V ich prítomnosti sňali aj Jeho telo z kríža, keď sa Pilát presvedčil, že Ježiš je naozaj mŕtvy. Jozef Arimatejský ho zavinul do plátna, ako si to žiadala obyčaj. Potom ho uložili do hrobu vytesaného v skale a hrob privalili ťažkým kameňom. Keď sa skončila sobota a nastal prvý deň nového týždňa, niekoľko žien, medzi nimi aj Mária Magdaléna, nakúpili voňavé masti a pobrali sa k Ježišovmu hrobu, aby znovu pomazali jeho utýrané telo.
„Kto nám odvalí kameň od vchodu?“ pýtali sa.
Keď však došli k hrobu, videli, že kameň je odvalený, otvor voľný … a miesto, kde ležalo Ježišovo telo – prázdne.
Zrazu sa im zjavil mladík v oslepujúco bielom rúchu, Boží posol, a takto sa im prihovoril:
„Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorého ukrižovali? Niet ho tu. Spomeňte si, čo vám povedal: „Syna človeka ukrižujú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych!“
Žien sa zmocnil úžas a rozbehli sa do mesta oznámiť učeníkom, čo sa stalo. A ako sa náhlili s touto radostnou novinou, zrazu videli Ježiša, ako im kráča v ústrety …
Keď k nim došiel, povedal: „Pozdravujem vás!“
Ony pred ním padli na zem, objímali mu nohy a Ježiš prehovoril:
„Nebojte sa! Choďte a oznámte učeníkom, aby odišli do Galiley. Tam ma zas uvidia!“
Len čo oznámili učeníkom túto radostnú zvesť, Ján s Petrom sa hneď pobrali, aby sa o všetkom presvedčili na vlastné oči.
K opustenému hrobu sa vrátila Mária Magdaléna. Zastala pred hrobom a oplakávala Ježiša, svojho dobrodincu a spasiteľa.
Napokon podišla k otvoru a nazrela dnu. Na mieste, kde spočívalo Ježišovo telo, videla dvoch anjelov v bielych rúchach. Jeden sedel na mieste, kde mal Ježiš hlavu, druhý, kde mal nohy. Anjeli sa jej spýtali:
„Žena, prečo plačeš?“
„Odniesli môjho Pána a ja neviem, kde sa nachádza,“ odvetila im.
Vtom sa obrátila a uzrela muža, o ktorom sa nazdávala, že je to záhradník. A aj tento muž jej položil tú istú otázku:
„Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“
Mária Magdaléna, ktorá si stále myslela, že sa rozpráva so záhradníkom, mu riekla:
„Pane, ak si ho odniesol ty, povedz mi, prosím ťa, kde je, aby som si ho mohla odniesť!“
Neznámy ju oslovil menom a Mária Magdaléna v ňom spoznala Ježiša … Ohromene vykríkla.
„Učiteľu!“
„Už ma nedrž,“ prihovoril sa jej Ježiš, „lebo som ešte nebol u svojho Otca. Choď a povedz ostatným, že idem za svojím Otcom a za tvojím Otcom, za mojím Bohom a za tvojím Bohom!“
A Mária Magdaléna urobila, ako jej prikázal.
Na otázku „Aká bola Mária Magdaléna?“ sa mi ponúka na záver odpoveď: Bola to mimoriadne šťastná žena.