Po veľkom záujme, ktorý mali veriaci o knižočku „Zákony
zo Sinaja a Vatikánu“, predkladáme ďalšiu prácu „Sedem darov Ducha Svätého“. Toto dielo
pôvodne vzniklo ako duchovná obnova a chceme ho predložiť aj tým čitateľom, ktorí sa
jej nemohli zúčastniť, ale i tým, ktorí hľadajú pravdu a chcú lepšie poznať
učenie Cirkvi.
Mnohí z nás prijali Ducha Svätého vo sviatosti birmovania,
mnohí z nás sa vtedy pevne rozhodli, že budú svojim kresťanským životom dávať najavo, že
patria Kristovi. Ale buďme úprimní, že toto pôvodné rozhodnutie ochablo a my
sme zabudli na náš sľub. Zabudli sme, že i v tých najväčších ťažkostiach
života je pri nás Pán, ktorý nám štedro dáva svojho Ducha, aby sme dokázali byť
múdri, rozumní, zbožní…Táto knižočka nám má pomôcť, aby sme sa vrátili
k prvotnej horlivosti, ktorú sme mali po prijatí sviatosti birmovania.
Dostane sa ale aj do rúk tých, ktorí sa pripravujú na prijatie
tejto veľkej sviatosti. Je treba si uvedomiť, že „birmovka“ to nie sú hodinky,
zlatá retiazka, či horský bicykel… Je to záväzok, že budem žiť
ako dospelý člen Cirkvi a budem využívať všetky práva ale aj povinnosti, ktoré
z toho plynú. To sa mi však podarí až vtedy, keď budem prosiť Ducha
Svätého o jeho dary.
Knižočka je určená i hľadajúcim, aby si uvedomili, že sú
tu aj iné hodnoty, než ktoré nám ponúka svet, také, ktoré neničí ani hrdza, ani
moľ (por Mt 6,19-20).
Nech nám pri čítaní nasledujúcich riadkov Duch Svätý
osvieti rozum, aby sme ho spoznali, milovali a po ňom túžili.
Ján Adamus, farár
Čo rozumieme pod pojmom dary Ducha Svätého?
Turíce – Pentekostes majú svoj pôvod v židovskom národe.
V knihe Levitikus 23,15-21, sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň
potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa
Turícami. Podľa knihy Exodus 23,16 bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po
našom dožinky. Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento
sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj
deň „prvotín“ ( Nm 28,26 ). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchovnú
podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“. Pri tejto jednodennej
slávnosti bola predčítaná kniha Rút.
Kresťanská cirkev pretvorila tento deň na slávnosť
„založenia cirkvi“, pretože v tento deň, teda na prvé kresťanské Turíce,
na 50. deň po kresťanskej Veľkej noci bol zoslaný Duch Svätý.
Kresťanské Turíce – Teofánia – Darovanie Ducha
so sprievodnými znakmi: vetrom a ohňom sa situuje do predĺženej línie
starozákonných teofánii. Je tu dvojnásobný zázrak: apoštoli zvelebujú Boha
rôznymi jazykmi, čo znamená všeobecné povolanie do Cirkvi, lebo títo poslucháči
pochádzajú z najrozličnejších krajín ( Sk 2,5-11 ). Ďalej je to eschatologické
vyliatie Ducha, napĺňa sa proroctvo: V posledných časoch bude
Duch daný všetkým (Joel 3,1-5; Ez 36,27 ). Predchodca ohlási prítomnosť toho čo
má krstiť Duchom Svätým ( Mk 1,8 ). Ježiš týmto potvrdil predpovede prorokov: „Vy budete
pokrstení Duchom Svätým o niekoľko dní“ ( Sk 1,5 ). Turíce sú plnosťou Paschy.
Rozdelenie, ktoré sa stalo v Babeli ( Gn 11,1-9 ), nachádza tu svoju antitézu
a svoj koniec. Apoštoli poukazovali na Turíce pohanov ako darovanie Nového
zákona Cirkvi a ako nové stvorenie ( Jer 31,33; Ez 36,27; Gn 1,2 ).
Kým vonkajší aspekt teofánie bol prechodný
ale dar, ktorý dostala Cirkev, je definitívny, Turíce zahajujú éru Cirkvi,
ktorá na svojej púti v ústrety Pánovi stále prijíma od neho Ducha, ktorý
ju zhromažďuje vo viere a láske, posväcuje ju a poveruje poslaním.
Darovanie Ducha označuje „posledné časy“, obdobie, ktoré sa začína vystúpením
do neba a dosiahne svoje zavŕšenie v posledný deň, kedy sa Pán vráti.
Tento čas by mal človekovi slúžiť na jeho duchovný rozvoj v čom ho Boh
neustále podporuje a poskytuje mu svojimi cestami rady a pomoci. Tento
záujem Boha o duchovný rozvoj človeka, Boh oznamuje človekovi svojimi
vnuknutiami. Vnuknutie je nebeský lúč, ktorý svieti do srdca človeka teplým
svetlom, pomocou ktorého vidíme dobro a sme povzbudzovaní k horlivej
túžbe po ňom. Bez Božieho vnuknutia by sa naša duša stala
zotrvačnou, vlažnou a neužitočne by živorila. Keď ju zasiahne Božský
lúč vnuknutia, potom pocíti svetlo spojené so životodarným teplom, ktoré
osvecuje náš rozum a prebúdza k životu našu vôľu. Tým sa našej vôle dostáva
sila chcieť a konať dobro, ktoré je nevyhnutné pre dosiahnutie večnej
spásy. Boží Duch nás potom nielen povzbudzuje, ale aj dokonalým spôsobom osvecuje,
lebo Boh je nekonečným Svetlom. Jeho životodarný dych sa nazýva inšpirácia, to
znamená vdýchnutie a vnuknutie, lebo ním nám
najvyššie Dobro vdychuje a ponúka svoje priania a úmysly.
Sú vnuknutia, ktoré smerujú len k mimoriadnej
dokonalosti obvyklých cvičení kresťanského života. Niekedy sa stane, že upustíme
od niečoho dobrého, aby sme hľadali niečo lepšie; potom jedno zanecháme bez toho,
aby sme druhé našli. Tu platí, že lepšie je mať malý poklad už nájdený, než túžiť
po veľkom poklade, ktorý iba musíme hľadať. Vnuknutie je podozrivé, ak nás vedie
k tomu, aby sme opustili súčasné menšie dobro len preto, že budeme hľadať budúce
väčšie dobro. Najlepšie a najistejšie známky pravého vnuknutia sú vytrvalosť
ako protiklad nestálosti a ľahkomyseľnosti; pokoj srdca ako
protiklad nepokoja a nenávisti; pokorná poslušnosť ako protiklad
tvrdošijnosti a náladovosti.
Vnuknutie je prvým avízom Božej lásky
k nám, je to oznam, že Boh nám chce niečo zveriť, alebo nás niečím
poveriť. Vnuknutie je milosť, ktorá nás pripravuje na prijatie určitého daru
potrebného pre splnenie úlohy, ktorú nám Boh chce zveriť. Názorne to môžeme
sledovať u svätých. Všetci sa niečím dôležitým pre nás vyznačovali vo svojom
pozemskom živote. Boh nám touto cestou dáva na vedomie, že nás potrebuje
a že chce niečo dôležité skrze nás vykonať pre svoje stvorenia. Vnuknutia sú
dary od Boha, ktorými sa On účastní na spoločnom diele, sú to milosti, ktoré
pozdvihujú a podporujú prostredníctvom vliatych čností, ktoré dovršujú,
prípadne rekvalifikujú stabilizovaný mravný život a Dary Ducha Svätého zvyšujú
vnímavosť Božej výzvy voči mravnému životu. Ľudským podielom je mravné úsilie, pri
ktorom sa však človek dôsledne chápe ako omilostený. V mravnom živote sa milosť
uplatňuje dvojakým spôsobom: 1. Zvonku, má morálny vplyv na človeka, t.j.
ovplyvňuje jeho dobrú vôľu zvonku. Takouto milosťou je vplyv Svätého písma, príklad
Kristov, svätých, kázne duchovnej obnovy, liturgia a podobne. Niečo úplne iného
je 2.vnútorná milosť, ktorá má ontický vplyv na človeka, t.j. pôsobí bezprostredne tým,
že posilňuje mravné úsilie človeka, disponuje hriešnika k ospravedlneniu, t.j.
ku sviatosti zmierenia, disponuje ospravedlneného k dobrému jednaniu
a k zotrvaniu v dobrom až do konca. Podľa sv. Tomáša Akvinského dary
Ducha Svätého odstraňujú z cesty nedokonalosti. Dary Ducha Svätého menia
nežiadúcu situáciu tým, že kedykoľvek jednáme, chceme jednať aby sme jednali tak, ako
jednať máme a naša sloboda sa v hlbokej radosti podriaďuje pravde
nášho bytia, ktorú chráni Boží zákon. Týmto darom Ducha je láska. Ináč povedané
darom Svätého Ducha Svätého sme uvádzaní do stavu slobody, v ktorom robíme
čo chceme, tým, že robíme čo robiť musíme.
Dary Ducha Svätého sú oporou mravného života kresťana.
Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať
podľa vnuknutí Ducha Svätého. Mravný život človeka je podporovaný darmi Ducha Svätého,
ktoré je možné chápať ako trvalé vlohy-schopnosti, ktoré disponujú človeka k tomu,
aby rešpektoval Božie podnety ku konaniu.
Počet siedmych darov Ducha Svätého je z obdobia 70 rokov
a tradície. Podľa hebrejskej Biblie je šesť darov Pánovho Ducha (Iz 11,2):
poznanie, porozumenie, múdrosť, rada, Božia bázeň a sila. V liste Gal 5,22n sa
uvádza deväť darov Božieho Ducha: láska, radosť, pokoj, trpezlivoť, prívetivosť, dobrota,
vernosť, tichosť a sebaovládanie. Cirkev jasne formulovala sedem darov Ducha Svätého:
dar múdrosti, dar rozumu, dar sily, dar umenia, dar zbožnosti a dar Božej bázne.
V plnosti tieto dary prislúchajú Kristovi. Dary Ducha
Svätého dopĺňajú a vedú k dokonalosti čností tých, ktorí ich
prijímajú. Robia veriacich ochotnými pohotovo poslúchať Božské vnuknutia. Plody
Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý vytvára ako prvotiny večnej slávy.