V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom:
„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Lk 1, 39- 45
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Bratia a sestry! Ticho a pokoj sú hodnoty, ktoré si človek váži v každom čase. Ticho a pokoj majú pre človeka význam, či je mladý alebo starý, či je zdravý alebo chorý. Ticho a pokoj potrebuje každý, aj keď jeden viac a iný menej.
Ticho a pokoj vyžarujú aj z dnešného Evanjelia. Mária prijíma Božieho Syna do svojho života. Ticho a pokojne odchádza k svojej príbuznej. Alžbeta prijíma syna Jána do svojho života. Pre svoju starobu očakáva jeho narodenie ticho a pokojne. Jej ticho a pokoj prerastá do veľkej radosti, keď obe ženy Mária i Alžbeta si uvedomia, aké veľké veci im urobil Boh.
Dnes aj nás tu sprevádza ticho a pokoj. Vypočuli sme si dnešné Evanjelium a v kostole zavládlo ticho a pokoj. V takejto chvíli si kňaz uvedomí, že je to Boží zázrak. Ľudia v chráme spozorneli, ticho a pokojne, priam so zatajeným dychom očakávajú Božie slovo. To ticho nie je mŕtve, ale živé, naplnené ľudskými aj Božími tajomstvami. Také ticho nachádzame aj v modliacej sa rodine, v našom duchovnom živote, v liturgii, ale sprevádza nás aj na prechádzke v podvečernom lese, na lesnej cestičke zapadanej snehom.
Aký kontrast s predvianočným ruchom a zhonom, v živých uliciach plných áut a ľudí pri predvianočných prácach! To všetko sme opustili a vstúpili sme do nášho chrámu. Všetko sme nechali bokom a vstúpili sme do Božieho ticha a pokoja, aby sme pocítili Boží zázrak. Pre túto chvíľu posvätného ticha sme sa všetci slobodne rozhodli. Možno sa ľudia okolo nás prekvapene pozerajú, že sem prichádzame. Možno nám aj dajú otázku, čo máme z toho, že ideme do kostola. Smelo im môžeme odpovedať, že je tam sväté Ticho a nájdeme tam svätý Pokoj.
Aj prorok Micheáš ako pravý muž Boží túžil po pokoji. Boh mu vo videní povedal, že pokoj nie je len ľudskou záležitosťou, ale že je Božím tajomstvom, že Pokoj je Boh sám. Boh, ktorý prichádza na tento svet, Mesiáš, Záchranca, Spasiteľ – zachraňuje nás tým, že nám dáva svoj pokoj. Dáva nám seba.
Čo to všetko znamená pre nás? Ticho a pokoj sú sprievodnými darmi viery, sú atmosférou, v ktorej môže dýchať a rozvíjať sa viera. Krásne to vidíme na Márii. Jej viera bola taká obrovská, že mohla prijať Božieho Syna do svojho života. Ona uverila tomu, čo Boh s ňou zamýšľal. Máriina viera je nová – je to viera v Ježiša Krista, Božieho Syna a nášho Spasiteľa. Bratia a sestry, aj naša viera má byť takáto, naplnená tichom a pokojom. Možno sa v duchu pýtate: Kedy prežijem takúto vieru? Kedy ju pocítim? Odpoveď nám dáva dnešná nedeľa: bude to vtedy, keď moje vnútro bude naplnené tichom a pokojom. Stane sa tak vtedy, keď zo svojho srdca odstránim všetko zlo. Tu je potrebné často premôcť strach či ľahostajnosť, alebo sa zrieknuť zlej žiadosti, či blízkej príležitosti k hriechu. Potrebné je urobiť zásadný rez, aby z rany nášho srdca vytiekol všetok hnis – t. j. všetko zlo. Po tomto reze ako druhý krok treba pripraviť v srdci miesto pre Boha, aby prišiel do takto pripraveného, uprataného a čistého „domu“.
Dnes je Štedrý deň. O niekoľko hodín budeme oslavovať narodenie Krista. Spytujme si svoje svedomie, či máme pripravené svoje srdce na Kristov príchod, či sme z neho odstránili všetko zlo, či sme cez tohoročný Advent našli dostatok času na ticho a pokoj. Rozvinuli sme svoju vieru a posilnili ju? Alebo sme Advent prežili v zhone a hluku v preplnených obchodoch s plnými nákupnými vozíkmi?
Deti sledovali apoštolskú cestu pápeža Jána Pavla II. po Poľsku. Po skončení návštevy sa kňaz na náboženstve spýtal, čo sa im najviac páčilo na Svätom Otcovi. Jeden žiak hovoril, že sa milo usmieval, druhý, že má rád deti a bral ich do náručia ako Pán Ježiš, ďalšiemu sa páčilo, že si vzal jedného chlapčeka až k svojmu trónu. Potom sa ich kňaz opýtal, že prečo si pápež takto počínal. Viete čo odpovedalo jedno dievčatko? Asi preto, že Svätý Otec nosí Vianoce stále vo svojom srdci. Myslím si, bratia a sestry, že dievča týmito slovami vydalo to najkrajšie svedectvo o našom pápežovi.
Prajem Vám, ale i sebe, aby sa to mohlo povedať aj o nás, aby sme v tichu a v pokoji pripravili všetko, čo je potrebné, aby sa Kristus mohol v nás narodiť a neustále u nás prebývať.