Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo, máme čakať iného?“ Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“ Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! Lebo to o ňom je napísané: „Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.“ Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.“
Mt 11, 2- 11
Myšlienky k homílii diakona Štefana Šoku
Čo ste vyšli vidieť? pýta sa Ježiš.
Ak sa niekedy zastavíme a uvažujeme o pravých hodnotách v ľudskom živote, môžeme objaviť, že jedným obrovským darom od Pána je zrak. Človek má krásne oči, ktorými vníma okolitý svet. Ale aké starosti a aké pre nás nepochopiteľné situácie musia prekonávať ľudia, ktorí z rôznych dôvodov prišli o zrak – to je pre nás záhadou.
Neexistuje iba slepota telesná, ale aj duchovná. Dnešné Božie slovo nás usmerňuje práve do tejto roviny, lebo sme nepočúvali o tom, ako Ježiš otvára oči slepému (o tom sú zmienky na iných stránkach evanjelií), ale sme počuli Kristovu otázku – otázku, ktorá je nasmerovaná aj nám: Čo ste vyšli vidieť?
Túto otázku Ježiš kladie zástupom... Hovorí o svojom predchodcovi Jánovi Krstiteľovi, ktorý bol zanietený pre hodnoty Božieho kráľovstva… očakával príchod Mesiáša… bol zdvihnutým varovným prstom pre židovský národ. Z dnešnej stati sme sa dozvedeli, že je vo väzení. Tam už nemôže vidieť Ježiša svojimi telesnými očami, preto za ním posiela svojich učeníkov. Ján chcel mať istotu, chcel jasnú odpoveď.
A Pán mu dáva nepriamu odpoveď opisom situácie: toto sa deje! Aj keď ty to už nevidíš, ver Slovu. Sú to jasné znamenia, ktoré uvádzajú prítomnosť Božieho kráľovstva – doby Mesiáša. Rozumej: ten čas je blízko! Už sa priblížil. (Je tretia adventná nedeľa.) Ježišov život je naplnením toho, čo predpovedal, čo videl prorockým zrakom prorok Izaiáš v dnešnom 1. čítaní:
Ľudia uvidia slávu Pána a velebu nášho Boha. Vtedy roztvoria oči slepí a uši hluchých sa otvoria. Budú uzdravenia – telesné i duchovné, bude počuť v ľude radosť a veselosť, lebo prichádza Boh a jeho spása. On prichádza s veľkou mocou… a človek je pozvaný „čítať“ znamenia čias; tak je pozvaný starozákonný izraelita, rovnako Kristovi súčasníci – medzi nimi Ján Krstiteľ – ale nie v poslednej rade aj každý jeden z nás, sme pozvaní odhaľovať a spoznávať znamenia nádeje…
Kristus sa nás znova pýta: Čo ste vyšli vidieť?
Prišli sme vidieť znamenia našich čias. Prišli sme, aby sme sa pýtali Pána: čo tento jav a onen jav konkrétne znamená v mojom živote? Boh dáva znamenia, mocne koná skrze svojho Ducha Svätého v našich životoch. Ale je tu isté nebezpečenstvo, že my neporozumieme a nepochopíme, čo nám chce Boh povedať či naznačiť… Niekedy sa azda podobáme ľuďom, ktorí nevidia, alebo ešte horšie, na tých, ktorí skôr nechcú vidieť. Kresťan si nezatvára oči ani oči srdca. Pretože ak prichádzame k Bohu, prichádzame k nemu ako Jánovi učeníci, aby sme sa ho opýtali priamo… Veď aj veľký Ján Krstiteľ sa s najdôležitejšou otázkou svojho života tiež obrátil na samého Boha – na Ježiša Krista!
Na adventnom venci nám horia tri sviece. Čas do príchodu Ježiša Krista, čas do Vianoc sa kráti. Čas, keď sa vo svojom srdci môžeme pýtať: už vidím prichádzajúceho Boha vo svojom živote, už ho vidím v svojej rodine? A to nielen z mojich znalostí katechizmu a náboženských obyčajov, ale v tej osobnej skúsenosti a v prežívaní, ako to vyjadruje sv. Ján Krstiteľ: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“
On je to pravé Svetlo, ktoré chce zasvietiť v tme života! Ale čo znamená pre mňa ten, na príchod ktorého sa pripravujem? Čo hovorí moje srdce a svedomie? Táto otázka nevyhnutne potrebuje odpoveď. Treba si ju dať tak ako Ježiš, treba opísať realitu aká skutočne je v mojom vzťahu ku Pánovi. Tu niet koho klamať, tu nemá miesto sebaklam či fantázia…
Ako to teda v skutočnosti je? Vidí človek niečo, keď má zavreté oči? Ak si ich teraz na chvíľu zavrieme, nevidíme síce telesným zrakom, ale o to jasnejšie sa môžeme „dívať“ srdcom. Veľmi krásne to napísal Exupéry vo svojom Malom princovi: „Správne vidíme len srdcom, to, čo je dôležité je očiam neviditeľné“. Môžeme tak urobiť večer pri modlitbe, vnoriť sa do ticha (Ján bol vo väzení) a uvažovať nad tými všetkými veľkými vecami, čo Pán urobil v našom živote, v našej rodine…
Azda budeme mať aj nejaké otázky… urobme to tak, ako Ján Krstiteľ a prinesme ich priamo k Bohu, veď On je najlepší znalec človeka – je jeho milujúci Stvoriteľ a Otec.
Čo ste vyšli vidieť… dnes do tohto chrámu… pár dní pred narodením Mesiáša?
Vyšli sme vidieť Ježiša Krista – tajomného vo sviatosti Eucharistie, skutočne prichádzajúceho vo svätej omši. Prišli sme, aby sme slávili svätú omšu – znamenie aj pre dnešný svet, ktorému ukazuje smer.
Čas sa priblížil! V advente sa približuje k nám aj Ježiš a my sa máme približovať k nemu! Vyšli sme vidieť a stretnúť niekoho viac ako proroka, prišli sme stretnúť živého Boha.
Preto neodíďme skôr z tohto stretnutia, kým nepocítime, že Ježiš uzdravuje naše srdce… Aby sme azda nezatúžili byť väčší ako ktokoľvek na svete, ale aby sme túžili byť čo i len tými najmenšími v Kráľovstve nebeskom. Amen.