×

Chcete vytlačiť text s obrázkami alebo bez nich?

2. veľkonočná nedeľa- rok "C"

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.

Jn 20, 19- 31

Myšlienky k homílii diakona Daniela Vachana

Veľkonočné obdobie má byť časom úvah nad našou vierou. Vzkriesený Kristus nám dáva možnosť zamyslieť sa nad svojou vierou. Často sa na Tomáša ľudia pozerali ako na pochybujúceho, dokonca dali mu prívlastok neveriaci. Nie sú niekedy pochybnosti, ktoré mal Tomáš, podobné dnešnej dobe? Nie je pochybujúci Tomáš podobný aj nám?
V dnešnom evanjeliu sme si vypočuli ako Tomáš, jeden z Dvanástich, prežíval Kristovo vzkriesenie. Môžeme o ňom povedať, že hľadal istotu a vieru. Aj my sme dnes pozvaní, aby sme sa zamysleli a objavili pravú tvár svojej viery.
Len čo sa učeníci presvedčili o zmŕtvychvstaní a oslávení Krista, oznámili to Tomášovi, ktorý nebol s nimi, keď sa im Ježiš zjavil. Oznámili mu presne to isté, čo im oznámila Mária Magdaléna: Videli sme Pána! Na základe tejto zvesti učeníci nepochybovali, keď sa im zjavil Ježiš. Tomáš je vo svojom odmietaní neoblomný. Aby nadobudol istotu chce preskúmať Ježišove rany. On nepovedal, že odmieta veriť, ale že nie je schopný veriť dovtedy, kým nebude mať nejaký dôkaz o zmŕtvychvstaní aj napriek ich svedectvu, že videli vzkrieseného Krista. Vymenoval podmienky svojej viery: ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím svoj prst do rán po klincoch, ak nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.
Možno si niekedy myslíme, že veriť znamená snažiť sa zo všetkých síl uveriť niečomu, čo je neviditeľné a vzdialené. Mnoho ľudí videlo počas Kristovho pozemského života nespočetné množstvo jeho zázrakov aj divov, a predsa neuverili. Preto Ježiš pri istej príležitosti povedal: Vidiaci sa stávajú slepými a slepci vidiacimi. Viera je milosť a veriť milosťou dokáže len ten, kto sa dokáže otvoriť s dôverou druhému a odovzdá sa do jeho lásky. Tomáš to urobil, preto mohol vyznať: Pán môj a Boh môj! Tieto slová nie sú len uznaním skutočnosti Kristovho zmŕtvychvstania, ale aj klaňaním sa s vyznaním viery: Pán môj a Boh môj! Tomáš uveril. Zdá sa však, že veľkým nástrojom milosti bol pre neho zážitok, vidieť osláveného Pána aj s ranami. Kristus ukrižovaný a vzkriesený bol pre Tomáša znamením, že Boh je milosrdný a mocný.
Dnešný svet akoby mal záľubu v nevere a ľahostajnosti. Akoby sa stále opakovala veta, ktorú vyriekol Tomáš: Pokiaľ neuvidím, neuverím. Aj medzi nami je veľa tých, čo sa držia zásady: Čo nevidím, to neexistuje. Pokiaľ neuvidím, neuverím. Aj Tomáš si mohol vybrať: Buď uverím alebo neuverím. Tomášova situácia a naša situácia sú trochu iné. Aby sme dokázali pochopiť tajomstvo Krista a Cirkvi, potrebujeme mať otvorený duchovný zrak – oči srdca.
Apoštoli ohlasovali Kristovo vzkriesenie. Kto im dal odvahu, kto s nimi hovoril po zmŕtvychvstaní, keď sa podujali na tak náročnú úlohu? Keby neboli videli, že Kristus vstal z mŕtvych, neboli by sa vydali na tak ťažkú cestu. Vďaka tomu, že sa im otvorili oči, ich duchovný zrak, spoznali, že je s nimi Pán. To im dodalo silu a odvahu. Tomáš uveril ako posledný, ale ako prvý vyznal božstvo vzkrieseného Krista, keď do jediného výroku vložil všetky pochybnosti ľudstva, aby boli uzdravené dokonalým prežívaním obsahu slov: Pán môj a Boh môj. Tomáš uveril, lebo videl Krista. Ale Kristus pridáva: Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili!
Tomáš žiadal jasný dôkaz. Ale čo, ak budú taký silný dôkaz žiadať aj budúce generácie? Kristus na to myslel, keď naznačil, že musia prijať skutočnosť zmŕtvychvstania od tých, ktorí boli s ním. Tým poukázal na vieru veriacich v čase, keď tu už nebudú apoštoli, keď už nebude nikoho, kto všetko videl. Práve viera postavená na svedectve apoštolov je prameňom aj našej viery, lebo apoštoli videli vzkrieseného Pána. Apoštoli boli šťastní ľudia nielen preto, že videli Pána a uverili v neho, ale boli ešte šťastnejší, keď úplne pochopili tajomstvo vykúpenia a prežívali ho. Veď pre vieru v Zmŕtvychvstalého dokázali obetovať svoj život. Treba však mať na pamäti, že Tomáš sa dotkol Krista ako človeka, ale uveril v neho ako v Boha.
Ježiš nám poskytuje dostatočný dôkaz svojej existencie v Cirkvi. Môžeme počúvať Kristove slová v evanjeliu, ktoré je stále živé. Evanjelium nás stavia vždy pred nové a nové rozhodnutia. Ježiš nie je pre nás len historická osoba, ktorá žila pred 2000 rokmi. Ježiš je tu aj dnes, stále živý a žijúci uprostred nás. Aj dnes máme možnosť padnúť na kolená a vyznať spolu s Tomášom svoju vieru: Pán môj a Boh môj! Ak budeme takto vyznávať svoju vieru, buďme si istí, že aj o nás budú platiť Kristove slová: Blahoslavení tí, ktorí nevideli a uverili!