Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ A len čo to povedal, zomrel
Sk 6, 8 – 10; 7, 54 – 60
Myšlienky k homílii diakona Juraja Nuotu
Čo bolo prvé: strom alebo semeno? Z malého semienka vyrastie veľký strom, a predsa najprv na strome vyrástli plody, v ktorých sú semienka – jedno vychádza z druhého. Práve tak v našom živote vytrvalosť a nádej sú zároveň ovocím aj semenom. Aj keď musíme prejsť mnohými ťažkosťami a skúškami, vydržíme, lebo máme nádej, ktorú v nás živí a posilňuje naša vytrvalosť.
Po včerajšej slávnosti narodenia Pána nám liturgia dnes predkladá do pozornosti osobu sv. Štefana, prvého mučeníka za Krista. On je žiarivým príkladom vytrvalosti a vernosti v nasledovaní Krista, veď ho nasledoval až po vyliatie krvi, aby mohol spolu s ním dosiahnuť Božie kráľovstvo.
Dnešné prvé čítanie zo Skutkov apoštolov sa začína slovami: Štefan, plný milosti a sily, konal divy a veľké znamenia medzi ľudom. To isté konal aj Ježiš. Keď vystúpil verejne pred ľud, všetci žasli a obdivovali mnohé znamenia, ktoré urobil. Sám Ježiš ale povedal: Tým, ktorí uveria, dám moc konať ešte väčšie znamenia. Štefan, ktorý sa pripojil k jeho nasledovníkom, je viditeľným svedkom Ježišovho prísľubu. Však Ježiš, keď tieto znamenia konal, si nielen mnohých získal, ale mnohí sa postavili veľmi rozhodne a tvrdo proti nemu. Len si spomeňme, koľkokrát prišli za Ježišom s rôznymi intrigami, s rôznymi otázkami, na ktoré len ťažko človek vedel dať dobrú odpoveď, ale Ježiš ich vždy dokázal umlčať, pretože nevládali odporovať jeho argumentácii.
Možno tí istí prišli za Štefanom a len čo začal konať, len čo začal hovoriť o Ježišovi, mnohí proti nemu povstali. Keď Štefan prehovoril, Božie slovo to komentuje, že jeho odporcovia neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Ďalšia totožnosť s Ježišom – verný učeník, cez ktorého sa prejavuje Ježišova moc, Ježišova prítomnosť. Keď nevládali odporovať svojimi rozumovými argumentmi, začali od zlosti škrípať zubami a hnali ho von za mesto. Tak, ako hnali aj Ježiša, aby ho ukrižovali. Štefana hnali za mesto, aby ho ukameňovali. Štefan, tak ako Ježiš, sa modlí za tých, ktorí ho idú kameňovať. A vie aj mlčať, ale svojím mlčaním mocne hovorí. Svojou modlitbou a slovom im vyjadruje svoju lásku, ktorú mu dáva v srdci prežívať Ježiš.
Ježiš sa na kríži modlí: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Táto modlitba z kríža je modlitbou záchrany tých, ktorí ho pribíjajú na kríž. Umierajúci Štefan sa modlí: Pane, nezapočítaj im tento hriech.
Štefan prijal Božie povolanie, ktoré dostal a stal sa svätým. To je povolanie, ktoré Ježiš ponúka aj nám, aby sme sa stali s ním svätými. Túto cestu nám nielen ponúka, ale dáva nám aj silu na prekonanie prekážok pri jej uskutočnení, ako o tom svedčia všetci svätí, ktorí túto cestu uskutočnili vo svojom živote. Ale po nej môžu kráčať len tí, ktorí sa rozhodnú byť podobní Ježišovi. Tí, ktorí sa rozhodnú pokračovať v Ježišovom poslaní: trpieť s ním, aby boli s ním aj povýšení. Štefan to dokázal, dokázal za Ježiša vyliať vlastnú krv a obetovať svoj mladý život. My sa však obety často bojíme a radšej sa prikloníme k hriechu, akoby sme sa mali z neho vymaniť, najmä za cenu sebazaprenia. Nám je často bližší hriech, ako náročná cesta bez hriechu. Ale nebojme sa prijať to, čo nám Boh ponúka. Prosme o odvahu a silu a vydajme sa na cestu nasledovania.
Ježiš nás volá, aby sme vytrvali, a to je možné len vtedy, keď vložíme svoju nádej do Ducha, ktorý prebýva v nás, keď naše oči budú schopné vidieť Ježišovu slávu. Keď zakúsime Ježišove utrpenie a vytrváme, za odmenu dostaneme večný život. Veď kto vytrvá až do konca, bude spasený!