Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
Jn 20, 19- 23
Myšlienky k homílii diakona Juraja Kormútha
Ak počujeme slovo krížovka v mysli sa nám vynorí sieť prázdnych políčok, ktorú má lúštiteľ postupne zaplniť správnymi odpoveďami. Na konci snaženia lúštiteľ objaví tajničku – zvyčajne nejaký múdry alebo zábavný výrok slávneho človeka. Pri vkladaní jednotlivých slov je potrebná veľká pozornosť a trpezlivosť. Bez nich si vylúštenie krížovky vieme len ťažko predstaviť. Objavenie správnej odpovede prirodzene závisí aj od rozsahu vedomostí lúštiteľa a spôsobu hľadania. Tie ľahšie odpovede zvyčajne doplní hneď, sú však aj také, s ktorými sa sám nedokáže popasovať a musí počkať na pomoc iných.
Keď sa Ježiš pri poslednej večeri lúčil so svojimi učeníkmi, zostalo v ich mysliach veľa nezodpovedaných otázok. Uvedomovali si, že pri hľadaní odpovedí by im nestačila ani najväčšia trpezlivosť, pozornosť či vysoký inteligenčný kvocient. Keď počuli slová o tom, že Ježiš od nich odíde a dokonca je pre nich lepšie, ak sa tak stane, veľmi zosmutneli. Ježiš ich preto nenechal v pochybnostiach, ale prisľúbil im Ducha svätého: Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám… Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, on ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.
Dnes sme mohli v evanjeliu sledovať Ježišovu odpoveď na otázky učeníkov z večeradla. Ak sme očakávali komplikované racionálne vysvetlenie veľkonočných udalostí, tak sme istotne sklamaní. Ježiš učeníkom pri ich prvom stretnutí nič nevysvetľuje. Jednoducho k ním pristúpi a dýchne na nich s výzvou: Prijmite Ducha Svätého. Táto udalosť nám pripomína starozákonný básnický opis stvorenia, podľa ktorého Boh vdýchol do tela človeka, vytvoreného z hliny, nesmrteľnú dušu. Ježiš sa takto predstavuje v úlohe Darcu nového života. Nedáva dušu, ale človeka premieňa, aby mohol mať účasť na vyššom Božom živote. Učeníci tak dostávajú ten najväčší dar, dar Ducha Svätého, ktorý je kľúčom od tajomstva Ježišovej osobnosti. Skrze neho si uvedomili nielen pravý zmysel Ježišových slov, ale pochopili aj pravý dosah jeho konania.
Ale ani ten najväčší dar neprinesie úžitok, ak ho obdarovaný neprijme alebo nezaistí preň primerané podmienky. Ak niekto zdedí veľký majetok, ale odmietne ho v zákonnej lehote prevziať, stratí naň nárok. Ak vzácnu sochu či obraz dáme do vlhkej pivnice spráchnivie a po čase sa rozpadne. Aj to najtalentovanejšie dieťa bez dobrého vedenia svoj talent nielen nerozvinie, ale ho možno vôbec neobjaví. Tak je to aj s našim prijatím daru Ducha Svätého. Pri krste Ježiš na nás dýchol, urobil z nás nové stvorenia. Obdaril nás pritom mnohými milosťami a darmi. Je však potrebné, aby sme tieto dary v osobnom rozhodnutí prijali a uskutočnili konkrétne kroky pre ich rozvinutie. Iba cez takéto kroky môžeme uskutočniť naše poslanie a naplniť cestu vlastnej svätosti.
Jeden príbeh rozpráva o talentovanom huslistovi, ktorý svojou hrou vždy dokázal uchvátiť poslucháčov. Pred jeho koncertom v istom meste vyšiel o ňom v miestnych novinách článok, ktorého posledná veta bola: Príďte si vypočuť nadpozemský zvuk drahocenných huslí. Koncertná sála bola naplnená do posledného miesta. Umelec svojou hrou naplnil všetky očakávania poslucháčov. Po každej skladbe zaznel búrlivý potlesk. Ale stalo sa niečo neočakávané. Huslista prerušil hru, chytil husle, udrel nimi o operadlo stoličky a husle úplne zničil. Obecenstvo stuhlo. Huslista sa chvíľu pozeral do hľadiska a potom povedal: Viem si predstaviť, ako sa cítite, ale bolo to nevyhnutné. Vidíte tieto zničené husle? Stáli iba 50 dolárov! Potom vzal druhé husle a pokračoval: Teraz budem hrať na tomto nástroji, sú to moje obľúbené drahocenné husle – stáli 50 000 dolárov. Chcem, aby ste pochopili, že hudba nezávisí len od nástroja, ale hlavne od hráča. Po týchto slovách pokračoval v koncerte. V rukách majstra aj lacné husle zneli ako koncertné.
Hudba nášho života možno neznie príliš lahodne. Azda si niekedy povzdychneme: Keby som mal také a také vlastnosti a talenty, mohol by som pre Boha, pre Cirkev, pre šírenie Božieho kráľovstva urobiť oveľa viac. Postoje takého typu však sú škodlivé. Bránia nám ponúknuť Bohu, ktorý je najväčším umelcom, to málo, čo máme. Pritom v jeho rukách aj z toho mála môže vzniknúť skvostné dielo.
Nemajme strach, ak sme v krížovke nášho života objavili prázdne políčka a veľa nezodpovedaných otázok. Sú také, pri ktorých zistíme, že potrebujeme Božiu pomoc. Ježiš je v takých chvíľach blízko, a vyzýva nás znovuobjaviť jeho najväčší dar, dar Ducha Svätého. Ak mu v dôvere ponúkneme to málo čo máme, jeho ruky aj nás pretvoria v nádherné dielo. Iba cez takéto rozhodnutie môžeme vylúštiť tajničku nášho života: Cez uskutočnenie nášho poslania nájdeme cestu vlastnej svätosti.