Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.
Jn 3, 16- 18
Myšlienky k homílii diakona Róberta Vaculu
Dnes nás Božie slovo pozýva, aby sme si pozorne vypočuli Ježišov rozhovor s Nikodémom. Tento farizej poznal, že znevažovanie, ktoré sa Ježišovi dostáva od jeho vrstovníkov, je ovocím predsudkov a zaujatosti. Nikodém prekonal predsudky, ale neprekonal obavy z verejnej mienky, preto prichádza tajne pod závojom noci. Jeho srdce úprimne hľadá pravdu. Ako neskôr uvidíme, Ježiš ho za jeho snahu odmení tým, že mu poodhalí veľké tajomstvo o vnútornom Božom živote. Zamyslime sa sami nad sebou, či sa dokážeme vymaniť z nátlaku všeobecne rozšírených názorov a postojov a dáme prednosť úprimnému hľadaniu pravdy. Pravda nie je závislá na množstve tých, ktorí sa na nej zhodujú, ale od vierohodnosti skutočného svedka. A tým je Ježiš Kristus.
Nikodém nezačína otázkou, ale vyznaním: Vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, a že Boh je s tebou. Ježiš ale vie, že tento úprimný Izraelita sa prišiel predovšetkým pýtať a rád by sa dozvedel niečo viac o Božom kráľovstve, preto sám mu vychádza v ústrety. Nakoľko hovorí so vzdelaným učiteľom, môže mu zveriť niečo, čo ešte nikomu nepovedal: skutočné Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta. Vstúpiť do tohto života je možné len novým narodením. Pre Ježišovho hosťa, ktorý sa zatiaľ pohybuje len v ľudských kategóriách, to je niečo nepredstaviteľné. Nevzdávajme sa a neodchádzajme, ak hneď nerozumieme. Už len to, že môžeme byť účastní rozhovoru o takom tajomstve, je veľkým Božím darom. Neodmietajme dar len pre to, lebo sa nám zdá byť príliš ťažkým.
Pozorne sledujme Ježišovo vysvetlenie. Aby sme sa narodili pre nový život, nemusíme sa vrátiť do matkinho lona, ale musíme sa ponoriť do krstnej vody. Tá je vonkajším znamením vnútorného znovuzrodenia z Ducha Svätého. Je to ten istý Duch, z ktorého Mária počala Božieho Syna, a tak i život, pre ktorý sa rodíme, je ten istý božský život - život duše v Bohu a s Bohom.
Máme právo pýtať sa spolu s Nikodémom: Ako sa to môže stať? Ale zároveň si pritom uvedomme, že skutočnosť, o ktorej Pán hovorí, prekračuje všetky naše predstavy a skúsenosti. Keby sme sa obmedzili len na to, čo nám pripadá jasné a zrozumiteľné, bol by to pokus oklieštiť Boha a jeho tajomstvo tak, aby sa vtesnal do našej ľudskej obmedzenosti. Dnes sa musíme rozhodnúť, či sa chceme spoliehať len na naše poznanie a skúsenosť, alebo či chceme stavať na vierohodnom svedectve Božieho Syna. On hovorí o tom, čo vie a dosvedčuje to, čo videl. To je poznanie a skúsenosť Syna človeka, ktorý zostúpil z nebies, kde od večnosti prebýval spolu s Otcom.
Ježiš vie, že tu na zemi nemôžeme svojím rozumom preniknúť k podstate a skutočnej hodnote darovanej účasti na Božom živote, preto nám ponúka, aby sme ju zatiaľ hodnotili aspoň na základe ceny, ktorú za ňu platí sám Boh: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal život večný. Pre tento vyšší večný život, ktorého máme byť protagonistami, sa Boh angažuje celou svojou trojjedinou bytosťou: Otec, ktorý nás stvoril, obetuje svojho jednorodeného Syna. Syn bol kvôli nám povýšený na drevo kríža, aby sa Duch, oheň Božieho života, mohol stať naším životom. Najsvätejšej a Najštedrejšej Trojici od večnosti nezáležalo na ničom tak, ako na tom, aby nás mohla mať pri sebe.
Teraz sa možno náš pohľad trochu rozjasnil. Ale stále sme len na prahu predtuchy tej závratnej skutočnosti, ktorá nás očakáva, aby nás sýtila a oblažovala po celú večnosť. Zatiaľ nemáme inú možnosť, len povedať a vyznať: Verím a prijímam. Bez našej viery, ktorá dobrovoľne súhlasí a prijíma, nemôže Boh, napriek všetkému, čo kvôli nám podnikol, nič urobiť. Ak ho neprijímame, sami sa odsudzujeme, pretože dávame prednosť tme, sami sa odvraciame od Svetla, takže naše skutky nemôžu byť dobré.
Myslíme si, že môžeme tu na zemi dostať veľkodušnejšiu a výhodnejšiu ponuku? Myslíme si, že môže prísť za nami niekto väčší, ako Boh milosrdný a milostivý, Boh veľkej lásky a vernosti?
Komu chceme dať prednosť pred presvätou Trojicou, ktorá je plnosťou života, ktorá nám zo svojej plnosti dala život a posiela k nám Ježiša s ponukou večnej adopcie do vznešenej Božej rodiny?
Poďakujme sa dnes Najsvätejšej Trojici za jej lásku. Ďakujme, že nám dala dar viery, ktorý nám umožňuje, aby sme prekročili našu ľudskú malosť a obmedzenosť a spojili sa s Ňou. Žime v tomto najvznešenejšom spoločenstve radostne, zdokonaľujme sa a milosť Pána Ježiša Krista, láska Otca a pôsobenie Ducha Svätého bude stále s nami.