×

Chcete vytlačiť text s obrázkami alebo bez nich?

7. veľkonočná nedeľa - rok B

Ježiš dvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.“

Jn 17, 11b- 19

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Všetci vieme, aký veľmi dôležitý je testament. Keď človek zomrie, hľadá sa jeho testament, aby všetci pozostalí mohli byť oboznámení s jeho poslednou vôľou.
Keďže Ježiš tiež chcel učeníkom zanechať svoj odkaz, prihovára sa im v dlhej, rozlúčkovej reči, ktorú môžeme čítať u evanjelistu Jána. On, ako očitý svedok všetkých udalostí, podáva nám Ježišovu modlitbu, z ktorej úryvok sme si mohli vypočuť aj dnes. Prosí takto: Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.
Čo si Kristus predstavoval pod výrazom: Aby boli jedno ako my? Ježiš hovorí o jednote medzi ním a Otcom. Táto jednota je dvojnásobná:
– Ježiš, ako druhá Božská osoba od večnosti žije v nerozlučiteľnej jednote s prvou Božskou osobou v Najsvätejšej Trojici. Táto jednota je tak dôverná, že tri Božské osoby – Otec, Syn a Duch Svätý – sú jeden Boh. Nikde inde na svete, ani vo vesmíre, neexistuje taká úzka jednota, v akej žijú tri Božské osoby a Ján ich charakterizuje jediným výrazom: Boh je láska.
– Druhý spôsob zjednotenia Ježiša s Otcom sa konal cez modlitbu. Vieme, že Ježiš sa často utiahol na osamelé miesto a modlil sa, čím ustavične Otca oslavoval, prejavoval mu svoju lasku a všemožne sa snažil plniť jeho vôľu.
Ježiš mal teda na mysli jeho jednotu s Otcom v Najsvätejšej Trojici a v modlitbe, keď prosil, aby aj jeho učeníci boli jednotní. Chcel, aby s nebeským Otcom boli zjednotení vierou, nádejou a láskou, ktoré vyvierajú s úprimnej a vrúcnej modlitby. Záležalo mu, aby tiež žili v jednote s ľuďmi, lebo všetci sú stvorení na Boží obraz.
V úvode sme si povedali, že Ježišova modlitba je vlastne jeho testamentom. Všetci vieme, že testament je záväzný pre pozostalých a cítime, že jeho slová sa bezprostredne dotýkajú tiež nás. Aj my máme žiť v jednote s Bohom a ľuďmi, ale doznajme si, že táto jednota je dosť narušená. Jednota s Bohom je narušená tým, že mnohí ľudia opúšťajú vieru, zameriavajú sa iba na pôžitkárstvo, konzumný spôsob života, ba dokonca bojujú proti Bohu. Jednota s ľuďmi sa narúša cez mnohé vojnové konflikty vo svete, tiež je naštrbená aj v mnohých rodinách, príbuzenstvách a spoločenstvách. Keď sledujeme s otvorenými očami život okolo nás, vynára sa nám otázka: Môže byť človek vôbec šťastný, keď odmieta jednotu s Bohom a s ľuďmi? Odpoveď poznáme: Nemôže byť šťastný, lebo opravdivé šťastie dosiahne iba vtedy, keď sa zjednotí s Bohom a s ľuďmi!
Stále sa však pohybujeme iba v akejsi neosobnej rovine. Hovorili sme o apoštoloch, potom o ľuďoch, ale nie konkrétne o sebe. Nahliadnime preto do svojho svedomia:
Žijem v jednote s Bohom? Som verný viere, v ktorej ma pokrstili? Upevňujem, vzdelávam sa v nej a potvrdzujem ju skutkami, alebo sa stala pre mňa príťažou? Zabraňuje môjmu pôžitkárstvu a hriešnemu životu, ktorý som si tak veľmi obľúbil? Ba dokonca priam bojujem proti nej svojím nemorálnym životom či zlým spoločenským alebo politickým postavením?
Žijem v jednote s ľuďmi? Nemyslím si, že konflikty a nenávisť vo svete sú čímsi prirodzeným? Ako žijem v rodine, v spoločenstve susedov, medzi príbuznými, spolupracovníkmi a spolužiakmi? Som šíriteľom pokoja alebo sváru medzi nimi?
Je môj život v súlade alebo v rozpore s Ježišovým testamentom?
Počul som svedectvo o mladom človekovi, ktorý každý deň začína svätou omšou a prijímaním. Najskôr sa zjednotí s Ježišom a potom takto posilnený ide do práce. V práci sa ku každému správa úctivo, je veselý, usmiaty, a keď zistí, že kolega má dajaký problém, snaží sa mu s prácou maximálne pomôcť. Takto sa zasa zjednocuje s ľuďmi. Po práci sa na malú chvíľku zastaví v kostole, poďakuje sa za prežitý deň a prosí o pomoc vydávať svedectvo o Bohu v rodine.
Aké krásne je naše náboženstvo, keď jeho podstatou je jednota s Bohom a s blížnym! Môže teda v ňom byť niečo nekalé, nečestné alebo tmárske? Preto všetci uznajme, že Ježiš nám dnes kladie svojím testamentom pred oči pravý zmysel, obsah a náplň nášho života. Neexistuje dokonalejší návod na správny a šťastný život, preto zostaňme Ježišovmu testamentu verní až do smrti.