K Ježišovi pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený? Oni mu vraveli: „Môžeme.“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“ Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“
Mk 10, 35- 45
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Asi pred mesiacom sme si v evanjeliu vypočuli náuku Ježiša Krista o službe blížnym a dnes nám ju znova opakuje. Prečo? Služba blížnym je základným pilierom jeho učenia o nebeskom kráľovstve. Sám o sebe povedal: Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých. Preto Ježiš tak často svojim poslucháčom rozprával o službe.
Využil k tomu aj situáciu, ktorá vznikla medzi apoštolmi, konkrétne medzi Jakubom a Jánom. Túžili po popredných miestach v nebeskom kráľovstve. Iným apoštolom to začalo vadiť a hnevali sa na bratov. Do tejto dusnej atmosféry vstupuje Ježiš a hovorí: Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. Kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.
Apoštoli ukázali pravú ľudskú povahu. V každom človekovi je túžba vládnuť, ak nie nad skupinou ľudí, aspoň nad jednotlivcami. Z tejto túžby vznikajú všetky spory v manželstvách, v rodinách, na pracoviskách, v spoločenskom aj politickom živote. Z tejto túžby vznikajú všetky nepriateľstvá, vojny, ozbrojené konflikty a násilia. Túžba vládnuť je najstrašnejšia metla ľudstva, o čom hovoria aj hrozné štatistiky:
– Od skončenia 2. svetovej vojny po dnešok sa udialo vyše 200 väčších alebo menších lokálnych vojen.
– Ani jeden deň na svete neprejde bez dajakej vojny.
– Peniaze, ktoré sa vydali na zbrojenie v rokoch 1962 – 1972 by stačili na postavenie piatich miliárd komfortných bytov, teda pre každého človeka na zemi jeden byt zdarma.
– Peniaze, ktoré šli na zbrojenie v rokoch 1972 – 1982 by stačili na to, aby každý obyvateľ zemegule mohol počas päťdesiatich rokov dostávať zdarma toľko chleba denne, koľko potrebuje.
Predstavte si takýto svet: každý obyvateľ má zdarma nový moderný byt a päťdesiat rokov zdarma chlieb. Tak by to vyzeralo, keby všade zavládlo Ježišovo učenie o službe. A že to myslel vážne, potvrdzuje pri Poslednej večeri, keď sa opásal zásterou a poumýval apoštolom nohy. Poslúžil im, aby si aj oni navzájom slúžili. Do svojho testamentu vložil aj túto vetu: Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, čo som ja urobil vám.
Lenže Ježišov testament ľudia akosi prestali plniť. Prečo? Stojíme pred tzv. tajomstvom zla. Vieme, že diabla charakterizujú dve slová: non serviam – nebudem slúžiť. Zakiaľ Ježiš hlása službu všetkým, diabol propaguje – nebudem slúžiť. A tu kdesi stojí človek, vyzbrojený slabou vôľou, ktorý sa môže rozhodnúť pridať k diablovi alebo ku Kristovi. Čo je najsmutnejšie, že diablova výzva nachádza vo svete väčšiu odozvu ako Ježišova, preto aspoň my, ktorí sme sa tu zišli, uvedomme si, že diablova výzva prináša svetu biedu, núdzu, vojny, záhubu… Dajme si silné predsavzatie žiť a presadzovať do života Ježišovo heslo, ktoré nás pozýva k službe blížnym. Za túto službu sľubuje Pán nebeské kráľovstvo. Lebo jasne a jednoznačne vyhlásil, že nenechá bez odmeny ani pohár vody, podaný v jeho mene blížnemu.
Azda všetci poznáme krásnu postavu otca Damiána de Veurster, ktorý pracoval na ostrove Molokai medzi malomocnými a napokon aj on sám sa nakazil touto chorobou. Pre malomocných bol všetkým: otcom, lekárom, kňazom… – skrátka sluhom. Na dôkaz uznania ho chcela vláda vymenovať za gubernátora ostrova. Ale otec Damián ponúknutú hodnosť odmietol s tvrdením: Kvôli titulu by som na ostrove malomocných nebol ani 24 hodín.
Takto sa napĺňajú v praxi Ježišove slová: Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. Kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Možno si ale poviete, že je strašné nechať sa nakaziť malomocenstvom, a to by sme asi nedokázali. Ale to nik od nás ani nežiada! Slúžiť iným znamená vidieť ich potreby, nevyťahovať sa nad nich, nemať patent na rozum, nestať sa diktátorom! To každý z nás môže dosiahnuť, a tak prinášať do každodenného života pokoj a bratskú lásku.
S týmto predsavzatím vykročme do nového týždňa a zároveň venujme dnešnú nedeľu čas aj spytovaniu svedomia z tejto oblasti: Som diktátor alebo služobník pre svoje okolie? Nespôsobujem zlo svojím životom? Zmieril som sa so svojimi protivníkmi? Myslím na to, aby som do života vnášal Kristov pokoj?