Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: „Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.“ Potom si povedal: „Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“ Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“
Lk 12, 13- 21
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Koľkokrát ľudia od nás žiadajú, aby sme robili medzi nimi sudcu a rozhodovali o tom, čo majú robiť, alebo ako majú riešiť svoje problémy. Všetci však vieme, aké je to ťažké, a keď sa už rozhodneme pre dajakú radu alebo súd, aká veľká zodpovednosť z toho plynie.
Ježiš nechcel robiť sudcu medzi dvomi bratmi ohľadom dedičstva. Pripomína im však, ale aj nám, jednu dôležitú zásadu ohľadom Božieho kráľovstva: Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má. Svoju náuku potom vysvetľuje na podobenstve o boháčovi, ktorý nevedel čo s úrodou, preto postavil nové, väčšie sýpky. A práve vtedy, keď bol s prácou spokojný, zasiahol Boh: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude? Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.
Ježiš neodsudzuje bohatých ľudí, lebo peniaze nie sú ani dobré, ani zlé, ale sú indiferentné, ako napríklad elektrický prúd. Až používaním sa stanú dobrými alebo zlými, podľa toho, na aký cieľ sa použijú. Hlúposť boháča spočívala v tom, že so svojím bohatstvom zaobchádzal tak, akoby bol sám na svete, v predstave, že majetok vytvoril on sám a nie pracovité ruky jeho robotníkov. Bohatstvo chcel užívať iba sám, sám chcel jesť, piť, zabávať sa, a tak ho postupne premrhať. Preto ho Pán prehlasuje za hlupáka, lebo je nemožné žiť s Bohom v takom prostredí, kde vládne egoizmus a lakomstvo.
Už staroveké národy sa mali na pozore pred nebezpečenstvom bohatstva. Vieme o obyvateľoch ostrovov Baleár, že nepoužívali zlaté ani strieborné mince. Karmanovia, ktorí žili v okolí rieky Tigris, skúpili všetko zlato svojej krajiny a zakopali ho hlboko do zeme. Inkovia pohŕdali zlatom a vyjadrili to tak, že z neho vyrábali iba reťaze na spútavanie zločincov. Kráľ Sparty Lykurgos v 3. storočí pred Kristom urobil vo svojej zemi opatrenia proti nebezpečenstvu bohatstva tak, že občanom rozdelil zem rovnakým dielom a stanovil hranicu, koľko môže rodina vlastniť bohatstva. Pokiaľ zachovávali tento zákon, boli silným národom a štátom, ale keď sa začali pachtiť za bohatstvom a premrhávať ho, duševne zoslabli a podľahli Rimanom.
Tieto príklady z histórie neslúžia tomu, aby sme všetci boli chudobní, ale poučujú, aby nás majetok nepritiahol natoľko k sebe, aby úplne zaplnil naše srdce. Ono musí byť voľné pre Boha aj blížneho. Ježišova náuka o užívaní bohatstva a pozemských dobier je jasná: Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Prijmime ju a poslúchnime varovný Kristov hlas!
V životopise pápeža Gregora Veľkého čítame, že v jeho dobe žil veľký pustovník, ktorý sa všetkého zriekol a nechal si iba mačku, ktorú často nosil v náručí a hladkal ju. Raz sa modlil a prosil Boha, aby mu ukázal miesto, ktoré má pripravené v nebi, veď sa kvôli nemu všetkého zriekol. Snívalo sa mu, že môže očakávať také isté miesto, aké má pripravené pápež Gregor. Pustovník však s Božou ponukou nebol spokojný a žaloval sa: K čomu bola moja dobrovoľná chudoba, keď v nebi mám byť vedľa toho, kto tu žije v nádhere a prepychu? Na druhú noc mal ďalší sen, v ktorom bol poučený, že nie je bohatý ten, kto má bohatstvo, ale ten, kto v srdci po ňom túži. A dostala sa mu výčitka: Ako sa opovažuješ porovnávať s pápežom, keď ty viac lipneš na svojej mačke, ako on na všetkých pokladoch a majetkoch, ktoré spravuje a rozdeľuje medzi ľudí?!
Hrozba vyrieknutá Ježišom proti bohatstvu pramení v obave, aby nás nič neodlákalo od nášho nebeského Otca. Bohatstvo má veľké šance spútať človeka a urobiť ho tvrdým aj voči Bohu, aj voči blížnym. Tu sa nejedná iba o zlato, či peniaze, ale bohatstvom môže byť aj celkom nevinná, dovolená vec. Pouvažujme dnes ako konkrétne môžeme uskutočniť Ježišovu náuku a čoho sa musíme vo svojom živote zriecť, aby to neobsadilo celé naše srdce. Nezabudnime, že nemáme zhromažďovať pre seba, ale bohatnúť pre Boha.