Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ On odvetil: „Napísané je: – Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: – Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.“ Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: – Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď satan, lebo je napísané: – Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.
Mt 4, 1- 11
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Každému z nás sú príjemní veselí ľudia, ktorí sršia optimizmom a radi okolo seba šíria dobrú náladu. Každý z nás sa rád zasmeje na dobrom a slušnom vtipe, alebo na veselej príhode, ktorú niekto zažil. Je však smutné, že ľudia si robia vtipy aj z vecí, ktoré vôbec nie sú vtipom. Sem patrí aj výsmech z diabla, ktorého posunuli do roviny rozprávky a povesti.
Dnešná bohoslužba slova nám však chce diabla reálne predstaviť. Zobrazuje ho ako bytosť, ktorá je inteligentná, ľstivá, ktorá kritizuje Božie plány a usiluje sa mariť všetko, čo je krásne a vznešené.
Prvýkrát sa s diablom stretávame v raji. Približuje nám to dnešné prvé čítanie. Boh stvoril človeka ako krásnu bytosť a určil mu vznešený cieľ – žiť vo večnej blaženosti s ním. Lenže diabol, pretože je bytosť ničiaca všetko krásne, usiloval sa prekaziť Boží plán s človekom a čiastočne sa mu to aj podarilo. Prví ľudia zhrešili a následok tohto hriechu pociťujeme všetci cez dedičný hriech. Boh sa ale rozhodol napraviť, čo ľudia skazili, preto posiela na svet vlastného Syna. Opäť sa však objavuje diabol, aby prekazil Boží plán. Stretnutie Božieho Syna s diablom opisuje dnešné evanjelium. Prichádza k vyčerpanému Ježišovi po dlhotrvajúcom pôste a pokúša ho: Si hladný? Premeň tieto kamene na chleby, využi moc, ktorú máš. Vrhni sa dolu z chrámovej veže. Každý iný by sa zabil, ale ty si predsa nemôžeš ublížiť, lebo sa o tebe píše, že ťa anjeli budú chrániť. Pozri na všetky kráľovstvá, bohatstvá a krásy sveta. Všetko ti dám! Čo za to? Maličkosť… Klaňaj sa mi! A aká bola Ježišova reakcia? Diabla odohnal.
Nás možno zarazí, že Ježiš s ním vôbec vyjednával a hneď ho neodohnal. Pokúšanie dovolil preto, aby nám ukázal, kto je diabol, ako koná a zároveň nás poučil, aký postoj máme voči nemu zaujať. Ježiš vychádzal z toho, že pri krste sme sa stali krásnymi ľuďmi, v ktorých Boh zapálil svoj nadprirodzený život. Určil nám jasný a vznešený cieľ – byť večne s ním blažení. Diabol to ale nedokáže zniesť, preto hľadá všetky možnosti a spôsoby, aby Boží plán s nami prekazil. A keďže veľmi dobre vie, kde sme najzraniteľnejší, preto u jedného útočí na zmysly, t.j. túžba po pokrme, nápoji, pôžitkoch, u ďalšieho využije jeho túžbu po sláve, moci, nadradenosti a u iného sa zas zameriava na jeho pýchu. Tohto nebezpečenstva si bol dobre vedomý aj apoštol Peter, ktorý v 1. liste píše: Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.
Peter tu spomína jednu úžasnú vec: Buďte triezvi, bdejte, vzoprite sa! Čo chce tým naznačiť? Aby diabol mohol zničiť všetko to krásne a vznešené, čo je v nás, potrebuje náš súhlas. Bez neho je bezmocný.
Aký je teda môj postoj k diablovi? Verím v jeho existenciu, alebo som ju presunul niekde do roviny rozprávky a vtipu? Bojujem proti nemu pravidelnou spoveďou a prijímaním Eucharistie?
Predstavte si chudobného roľníka, ktorý v pote tváre zasadil a pestoval vzácne ovocné stromy. A keď už po dlhom čase boli konečne obsypané plodmi a chystal oberačku, prihnala sa v noci silná búrka, ovocie zmietla zo stromov a polámala konáre. Ako sa asi cítil nešťastný roľník, keď prišiel ráno do sadu? Iste zalamoval rukami, kvílil a plakal.
Poviete si: Chudák, ten mal ale škodu… Ale o koľko strašnejšie je spustošenie a škoda, ktorú v našej duši môže urobiť diabol, ak mu to dovolíme?! Stromy znova môžu ožiť a priniesť úrodu, ale čo sa týka duše, tu ide o našu večnosť!
Začali sme svätopôstnu dobu. Využime čas, ktorý nám Pán dáva, aby sme spoznali svoju hodnosť a plán, ktorý má s nami Boh. Využime ho, aby sme aj telesným pôstom, skutkami lásky, milosrdenstva, zbožnosti a častým prijímaním sviatostí sa ešte viac primkli ku Kristovi. Lebo keď spolu s ním budeme žiť, diabol nám nebude môcť uškodiť.