Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten ňom priniesol zvesť.
Jn 1, 1-18
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Pred mnohými rokmi istá zahraničná firma, ktorá vyrába lietadlá, vyslala svojich technikov do Ánd v Južnej Amerike. Vyzbrojila ich filmovou a fotografickou technikou, aby študovali let kondorov. Kondor je obrovský vták príbuzný supovi, ktorý má rozpätie krídel asi 4 metre a bezpečne vzlietne aj do výšky 7 tisíc metrov. Ale viac, ako v dosiahnutí výšky letu, je zaujímavejší technikou lietania. Dokáže celé hodiny kĺzať vo vzduchu bez jediného mávnutia krídiel, čo práve odborníci chceli skúmať. Expedícia stála veľké financie. Možno niekoho by napadla myšlienka, či experti nemohli študovať týchto vtákov v ZOO. Veď v každej veľkej ZOO majú aspoň jeden pár, ktorý je taký istý, ako divo žijúce vtáky, a predsa je tu rozdiel! Kondorom v ZOO chýba sloboda a voľnosť, čo u nich spôsobuje agresivitu, a preto musia žiť v oddelených voliérach.
Kondory v ZOO pripomínajú istý druh ľudí, ktorí tvrdia o sebe, že sú kresťania, lebo boli pokrstení. Spomínajú na Vianoce, kedy chodievali do kostola, ale ich terajší život tomu nenasvedčuje. Kresťanmi boli iba podľa mena, ale nikdy nevzlietli do výšin slobody Božích detí. Božie slovo k nim neprichádza, lebo nemajú oň záujem, dokonca ani v nedeľu pri svätej omši.
Iba tí, ktorí čítajú a počúvajú Božie slovo, dostávajú moc stať sa Božími deťmi. Tí, ktorí uverili v Ježišovo meno, tí, ktorí prijímajú milosť za milosťou, prijímajú slobodu Božích detí.
Martin Buber charakterizoval našu dobu ako Božiu temnotu. Je naozaj veľmi ťažké prijať Boha, lebo vždy nás to ťahá k odvrátenej strane jeho prítomnosti. Keď človek odstráni Boha zo svojho života, zostáva po ňom prázdne miesto a človek naň dosadzuje dielo svojich rúk. Tak, ako sa niekto nestane vodičom, pretože vstúpil do garáže, nestane sa ani Božím dieťaťom, keď vstúpi do kostola. Byť Božím dieťaťom je spojené s osobným rozhodnutím prijať Krista so všetkým, čo s tým súvisí. Kto verí v Ježiša Krista, má večný život. Či nie sme svedkami toho, ako mnohí kresťania stoja ľudsky nižšie, ako mnohí neveriaci?! Náboženstvo a viera v Boha musia byť aktívne, inak by prítomnosť kresťanov vo svete nemala nijaký zmysel.
Každoročne si na Vianoce pripomíname vtelenie Božieho Syna, ale veľmi často ho oslavujeme príliš sentimentálne: vianočný stromček, jasličky, koledy… Zriedka si však uvedomíme celý význam toho, že Slovo sa stalo Telom a prebývalo medzi nami. Hoci pre dejiny ľudstva je veľmi dôležité Ježišovo narodenie, nebolo by správne, keby sme v tom videli iba udalosť vhodnú na nábožné rozjímanie. Táto oslava má v nás vyvolať otázku: Prijal som Boha do svojho života? Ak som v neho naplno uveril a skrze vieru sa s ním zjednotil, potom je medzi mnou a ním nový vzťah. Aj neveriaci môže o Kristovi hovoriť, ale ja, ako kresťan, môžem sa s Ježišom rozprávať. Kiežby sa o každom z nás dalo povedať, že žijeme Krista.
K poctivo prežívanému kresťanskému životu sú vysielané expedície, aby tí, ktorí chcú zvládnuť techniku letu slobody Božích detí, spoznali, čo je za tým tajomstvom, ktoré nedovolí, aby sa človek opíjal, nadával, aby každé druhé slovo nebolo vulgárne… Hoci niektorí kresťania zlyhali, predsa správny človek-kresťan a viera v Boha je tým úžasným letom vo výšinách, čo priťahuje milióny, je revolúciou na zlepšenie medziľudských vzťahov.
Z toho pohľadu je možné zostaviť definíciu kresťana: Človek-kresťan je Ježišov svedok, ktorý musí spĺňať tri podmienky:
– vnímať každodenné udalosti Ježišovými očami,
– šíriť Ježišovo učenie,
– žiť dôstojne Ježišov život.
Život hlboko veriaceho človeka, ktorý vážne berie svoju vieru, bude revolúciou, na ktorú svet čaká, a ktorú potrebuje – revolúciou Božej lásky.