Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v Nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. Počuli ste, že otcom bolo povedané: „Nezabiješ!“ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: „Hlupák,“ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: „Ty bohapustý blázon,“ pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera. Počuli ste, že bolo povedané: „Nescudzoložíš!“ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla. Ďalej bolo povedané: „Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!“ No ja vám hovorím: „Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží. A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: „Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal.“ No ja vám hovorím: „Vôbec neprisahajte – ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. Ale vaša reč nech je „áno – áno,“ „nie – nie“. Čo je navyše, pochádza od Zlého.“
Mt 5, 17- 37
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Iste mi dáte za pravdu, že človekovi v dnešných časoch veľmi záleží na zovňajšku. V minulosti tomu tak nebolo. Dnes nachádzame na každom kroku drogériu, parfumériu, veľké obchodné reťazce a v nich tisícky mydiel, šampónov, voňaviek… Na každom kroku je obchod s odevmi, obuvou, doplnkami do domácností…
Je to správne, keď sa človek stará o telo, lebo je Božím darom. Ale čo myslíte, stačí to k naplneniu zmyslu života? Ježiš nás dnes učí, že nám má záležať aj na duchovnej kráse. Pekne o tom rozpráva v dnešnom evanjeliu. Veď na čo iné myslí, keď spomína spravodlivosť, hnev, žiadostivosť, prísahu? Myslí na kvalitu nášho života. Chce nám povedať, že pred Bohom nezaváži, aký má človek zovňajšok, ale aký je jeho vnútorný život. lebo vnútorný život ovplyvňuje vonkajšie skutky, on im dáva hodnotu. Ak by človek nerobil vonkajšie skutky s láskou, nemali by pred Bohom žiadnu cenu. Preto nás možno napadne otázka: Ako vytvoriť harmóniu medzi našim vnútrom a vonkajškom?
Odpoveď je ťažká, lebo človek hoci pozná veľmi veľa vecí, sám seba pozná málokedy. Sám pred sebou doslova uteká. Preto prvá požiadavka zosúladenia vnútra s vonkajškom je poznať sám seba. Lebo nie je ľahké zorientovať sa v labyrinte svojej povahy a svojich citov. Musíme si nájsť čas a chuť urobiť si pravdivý obraz o sebe, aby sme s čistým srdcom mohli povedať Bohu: Bože, pozri sa, takýto som! To, čo v sebe objavíme, je rôznorodé. Mali by sme však jasne vedieť, čo je v nás dobré a čo zlé, čo biele a čo čierne. Na dobro nesmieme byť pyšní a zo zla nemôžeme byť zúfalí. Potom budeme môcť Bohu povedať: Bože, ďakujem ti za všetky duchovné dary, ale aj za slabosti, ktoré ma robia ešte viac závislejším na tebe, na tvojej pomoci. A to je už druhý krok zosúladenia vnútra s vonkajškom: uznanie dobra i zla v sebe a uznanie závislosti na Bohu. Z toho plynie aj ďalší krok – zušľachtenie a liečenie. Zušľachtenie všetkého dobrého v nás a liečenie našich slabostí. Tu je nutné sa učiť celý život ovládať seba, krotiť sa, otupovať svoje zlé skutky a náklonnosti, aby sme potom mohli povedať Bohu: Pane, ty vidíš, že aj napriek svojim slabostiam sa snažím na sebe pracovať. Všetko by malo vyvrcholiť vo štvrtej fáze a to je nadobudnutie vnútorného pokoja, šťastia a radosti. Až potom budú naše vnútorné skutky v súlade s vonkajšími a budú vyrastať ako krásne kvety zo zdravej pôdy. Potom budeme môcť Bohu povedať: Bože, chcem ti svojimi skutkami ďakovať za to, že sa dá žiť pred tvojím pohľadom čestne a úprimne.
Istá študentka rozpráva: V jednu nedeľu na svätej omši som počula Ježišove slová o tom, že kto nenávidí svojho brata je vrah. Tieto slová ma veľmi vystrašili. Stále mi vŕtali v hlave a nemohla som nikde nájsť pokoj. Prečo? Lebo od určitého času som sa nerozprávala so svojou priateľkou. Ba čo viac, nenávidela som ju, očierňovala a ohovárala. Z akého dôvodu? Poznala moje životné tajomstvá a keďže som ju mala rada a dôverovala som jej, zdôverila som sa jej so všetkým. Ona to však zneužila, neudržala tajomstvo a čosi o mne povedala svojim známym, čo oni potom podali ďalej. Po vypočutí Ježišových slov som sa však pýtala, či to stačí, aby som ju znenávidela, a tak sa stala vrahyňou? Celý týždeň som nemala pokoj a nedalo mi to ani spávať. Nasledujúcu nedeľu som išla do kostola a zrazu pred bránou som sa skoro zrazila s mojou bývalou priateľkou. Tam, na tom mieste sme sa zmierili a mne sa vrátil do duše pokoj.
Keď sme dnes išli do kostola, iste sme si dali záležať, aby sme dobre vyzerali. Vybrali sme si najkrajšie šaty a nešetrili sme ani na kozmetike. Preto je čas pouvažovať nad tým, v akom stave je naše vnútro, naša duša. Zamyslime sa a nezabudnime, že stav duše sa prejaví na našom správaní sa navonok.