Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší; bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Mt 23, 1- 12
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Nikomu z nás dobre nepadne prísne napomenutie, lebo sa zahanbíme, alebo urazíme, alebo nahneváme. Lenže na druhej strane treba si priznať, že napomenutie je potrebné a dôležité, lebo ním sa vychovávame, zbavujeme chýb, a tak sa stávame lepšími.
Dnešné evanjelium je začiatkom cyklu Ježišových rečí, ktorými prísne napomína farizejov. Bola to kasta ľudí, ktorá vznikla 200 – 300 rokov pred Kristom z hnutia náboženských horlivcov. Farizeji sa vyznačovali škrupulóznym zachovávaním Mojžišovho zákona. Boli to oni, ktorí rozpísali tento zákon do niekoľko sto podrobných komplikovaných predpisov, ktorých zachovávanie tvorilo, podľa nich, vrchol dokonalosti. Toho si boli aj plne vedomí, preto sa na verejnosti modlili, postili, s veľkou okázalosťou dávali almužny a na čele, prsiach a rukách nosili nápadné znaky svojej náboženskej zaangažovanosti. Oddeľovali sa od ostatných ako od nečistých a hriešnych, a tak sa z nich stali egoisti, povýšenci, podvodníci, skrátka nábožní hriešnici.
Práve to im Ježiš vyčíta:
– Sadli si na Mojžišovu stolicu, ktorá pôvodne patrila kňazom.
– Sú pokrytci, lebo hoci iných učia, sami podľa toho nekonajú.
– Sú tvrdohlavci, lebo na ľudí kladú neznesiteľné ťarchy, no oni sami im neukazujú, ako ich znášať.
– Sú vystatovační, lebo konajú dobré skutky len preto, aby ich iní obdivovali.
Však je zaujímavé, že Ježiš aj napriek kritike nekáže ľuďom, aby ich neposlúchali, ale naopak hovorí: Robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte.
Učeníci, ktorí boli všetkého svedkami, na jednej strane sa iste tešili, že Ježiš bol voči farizejom otvorený, na druhej strane sa však mohli zhroziť, že čo si im, nedotknuteľným, dovolil povedať. To však ešte vôbec netušili, že sa obráti aj na nich.
– Varoval ich pred zhonom za mocou, za postavením, za titulmi…
– Pripomenul im, že všetci majú žiť v jednej a tej istej bratskej rovine, lebo aj oni ako učitelia zákona Ježiša Krista dostanú osobitné dary a poverenia, ale vždy majú zostať ako bratia medzi bratmi.
– To však dokážu iba vtedy, ak budú pevne spojení s nebeským Otcom, a ak budú nasledovať len jedného Učiteľa – Ducha Svätého a jedného Vodcu – Ježiša Krista.
– Pripomenul im, že v Cirkvi bude veľa potrieb, poverení aj úradov, ale len jedna hodnosť a jeden titul – brat.
Napokon dodal: Kto je medzi vami najväčší; bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
A čo chce Ježiš cez napomenutia farizejov a učeníkov odkázať nám?
V prvom rade si máme spytovať svedomie, či sa nepodobáme farizejom. Ako ľahko vieme ospravedlniť sami seba z ťažkých vín, ale od iných vyžadujeme hrdinstvo každý deň a za každých okolností. Doznajme si, že sa nám to stáva v rodine, v škole, v práci, v spoločenskom živote… Ako často sme neschopní si priznať vinu alebo spoluvinu. Bývame tvrdí, bezohľadní, namyslení, egoistickí, urážliví… Takýmto správaním prenášame na ľudí veľké sklamanie, lebo chcú v nás vidieť Krista, cítiť jeho lásku, odpustenie a milosrdenstvo. Pritom bez výčitiek svedomia chodíme do kostola, modlíme sa, pristupujeme k sviatostiam a myslíme si, že my sme svätí a tí druhí sú bezbožní a nedokonalí. To je farizejstvo! Necítime vari všetci vinu pri počúvaní týchto slov?
Ďalej si treba spytovať svedomie o napomenutí apoštolov. Je pekné, ak sa prejaví úcta tomu, kto svojimi modlitbami a apoštolskými námahami splodil viacerých pre nový život. Je pekné, ak niekto získal svojím učením poslucháčov alebo ich svojím príkladom strhol za sebou. Týmto učiteľom iste za to patrí úcta. Ale zvlášť je pekné, keď sa takýto učiteľ popri všetkej úcte cíti sluhom, a to ešte málo užitočným. Najkrajšie však je, keď tí, ktorých nejako prevyšuje, ho vnímajú medzi sebou ako brata. A teraz nasleduje otázka pre mňa: Ak ľudia vidia vo mne učiteľa, vodcu, majstra alebo toho, ktorý ich priviedol ku Kristovi, či niečo dobré im urobil, nečakám za to chválu, odmenu, povyšovanie? Som a zostávam pre ľudí bratom? Som si vedomý, že Ježišove slová: Kto je medzi vami najväčší; bude vaším služobníkom, platia aj pre mňa?
Svätý Tomáš Akvinský (1224 – 1274) bol taliansky filozof a teológ, prvý zo scholastických cirkevných učiteľov, knieža filozofov, najväčší predstaviteľ katolíckej filozofie. Ako študent bol však veľmi ponížený a skromný. Pred spolužiakmi skrýval svoje vlohy, nikdy sa nehlásil o slovo, preto si o ňom mysleli, že je hlúpy a dali mu prezývku nemý vôl. Dokonca sa jeden zo spolužiakov podujal, že ho bude doučovať, čo Tomáš z pokory prijal. Raz sa však stalo, že profesor Albert Veľký ho vyzval, aby odpovedal na veľmi ťažkú otázku, čo on s prehľadom a bravúrne zvládol. Všetci sa tomu divili, okrem profesora, ktorý prehlásil: Nazývate ho nemým volom, ale bude z neho veľký učenec, ktorého učenie bude zaznievať po celom svete. Tak sa aj stalo. A keď už bol na vrchole slávy a všetci ho obdivovali, zostal pokorný a skromný – pre každého bol bratom.
Čo dodať na záver?
Iste by bolo nerozumné, keby sme sa na Ježišovo napomenutie urazili. Naopak, buďme mu za to vďační a snažme sa podľa jeho rád prežiť nastávajúci týždeň. Vyhýbajme sa farizejstvu, a ak cítime, že pre Cirkev čosi robíme, nedajme to iným pocítiť, zostaňme pri zemi a buďme pre iných sluhami a bratmi.