Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“
Mk 1, 1- 8
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Iste nikoho z nás neprekvapí, keď poviem, že o dva týždne budú Vianoce. Možno si niekto vzdychne: Ale ja nič nestíham! Toľko vecí ešte mi treba zariadiť! Aj so susedmi by sa patrilo pomeriť. Aké by to bolo, keby sme sa ešte aj cez Vianoce hnevali?
Toto všetko je veľmi správne a potrebné. Je však tiež potrebné, aby sme sa okrem ľudí zmierili aj s Bohom. Práve k tomu nás dnes vyzýva Ján Krstiteľ: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Týmito slovami akoby nás chcel doviesť z periférie do centra, z kraja do stredu, od menej dôležitých vecí k podstate. Chce nás priviesť od vianočných konzumných príprav a darčekov, od „ježiška“ k Ježišovi, od vianočných stromčekov ku Kristovi.
Iste mi dáte za pravdu, že jeho výzva je naozaj veľmi aktuálna. Veď sami uznajme, že ak doma čakáme dajakú príjemnú návštevu, tak sa na ňu dobre pripravíme. Ale ak čakáme Krista, stačila by iba dajaká povrchná príprava? A tak sa mnohým z nás stalo, že sme presunuli svoju osobnú prípravu na Vianoce do svojho okolia a dali sme jej tvár darčekov. Zabudli sme, že vianočný darček má byť obrazom našej vnútornej radosti z vianočného tajomstva. Preto nás Ján vyzýva: Zabudnite chvíľu na to, čo sa vám zdá tak veľmi dôležité a zahoďte zo seba nános a falošný lesk všetkého, čo nie je podstatné! Zamyslite sa nad adventom, zmeňte sa a konajte pokánie!
Je teda čas, kedy máme urovnať nerovnosti a zahladiť jamy, kedy máme otvoriť dvere svojho srdca a uvoľniť vchod doň, aby Ježiš mohol vstúpiť. Kto však nemá vo svojej duši nič iné iba starosti o darčeky alebo iba túžbu prežiť Vianoce na horách, kto myslí iba na to, ako sa cez Vianoce dobre naje, napije alebo zabaví, ten vlastne zabarikáduje Ježišovi prístup do svojho vnútra. Pre takého človeka prestali byť vianočné sviatky zážitkom a zostali iba jednou z príležitostí predĺžiť si víkend a z hluku sveta sa ponoriť do hluku zábav.
Preto nám Ján dnes ukazuje cestu, ako uvoľniť vstup novonarodenému Mesiášovi do našich duší. Tak, ako to robili ľudia v evanjeliu:
– Sami prichádzali k Jordánu na Jánovu výzvu, lebo túžili mať čisté svedomie. On nemusel za nikým osve chodiť, vysvetľovať, prehovárať, doprosovať sa.
– Vyznávali hriechy, aby zúčtovali s minulosťou a začali krajšiu a bohumilejšiu budúcnosť.
– Svoje pokánie zavŕšili prijatím Mesiáša, napodobňovali jeho život a šírili jeho učenie. Ján sa naozaj umenšoval a Mesiáš vzrastal.
To je výzva aj pre nás, aby sme prichádzali k Ježišovi a vo sviatosti zmierenia sa natrvalo rozlúčili s hriechmi, aj s príležitosťou, ktorá nás k nim vedie. Vyznaním hriechov, opravdivou ľútosťou a silným predsavzatím, napravme svoj život a pripravme cestu Pánovi do svojich sŕdc. Nech nik z nás neprežíva Vianoce vzdialený od Pána, lebo taký človek by z Vianoc nemal nič, iba výčitky svedomia z prázdnoty, ktorá je bez Krista. Nič nie je dôležitejšie, ako čisté svedomie.
Pred rokmi sa v Grécku objavil pred súdom muž v pokročilom veku, ktorý mal zádumčivý výraz tváre a prosil, aby mohol urobiť doznanie. Keď mu to dovolili, vyrozprával svoj príbeh. Pred 29. rokmi zabil akéhosi obchodníka a olúpil ho. Nikdy nepadol do podozrenia, peniaze aj bezúhonnosť v očiach ľudí si užíval. Keď sa ho sudca spýtal, prečo prišiel sa priznať po rokoch, keď skutok je už aj tak premlčaný, povedal: Už som nevládal ďalej niesť strašnú ťarchu svedomia. Radšej chcem zvyšok života stráviť v žalári, akoby som mal ďalej niesť výčitky svedomia.
Koľkí, možno aj medzi nami, nesú na svedomí ťarchu viny? Nenechajme sa tak ako onen človek toľké roky trpieť a dajme si do poriadku svedomie, lebo až potom zažijeme opravdivé Vianoce!
Možno sa spýtate: Ale čo s darčekmi, ozdobami… Treba ich vari zlikvidovať? Nie, nikto ich nechce odstraňovať, lebo oni pevne patria k Vianociam. My si však chceme uvedomiť, že ony majú vyjadrovať našu radosť z narodenia Krista. Kto neverí v Krista, ten ani nemá dôvod oslavovať vianočné sviatky. My v neho veríme, a preto popri hmotnej príprave nezabudnime ani na duchovnú, aby sa narodil v srdci každého jedného z nás.