Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.
Mk 9, 2- 10
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Je veľa miest, kde sa dobre cítime, kde sa často vraciame, lebo tam načerpáme nové sily, oddýchneme si a urovnáme si v hlave častokrát rozhádzané myšlienky. Tým miestom môže byť domov, hory, voda…
Aj apoštoli mali iste takéto miesta. Mohla to byť ich rodina, loďka, more, priatelia… Aj oni tu cítili istotu, porozumenie, pokoj a radosť. Platilo to však iba dovtedy, dokedy nestretli Ježiša. Akonáhle ho spoznali, stratili záujem o ostatné veci, lebo najväčšiu istotu a bezpečnosť cítili pri ňom. Pri ňom sa obohatili po telesnej aj duševnej stránke, pri ňom sa vzdelávali a zdokonaľovali. Presne to vystihuje a potvrdzuje aj dnešné evanjelium: Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Apoštoli boli nadšení a cítili sa úplne fantasticky, a preto Peter vyhlásil: Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. A nestačil ani dopovedať, keď sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.
Po tomto zážitku sa apoštolom ani nečudujeme, že im bolo pri Ježišovi dobre a práve pri ňom cítili vyvrcholenie svojich plánov a túžob. Aj my, ako sme si v úvode spomenuli, máme to „svoje miestečko“ na zemi, kde radi chodíme pookriať. Tam však skôr venujeme pozornosť svojmu telu, ale nemôžme zanedbávať ani dušu, ktorá sa potrebuje stretnúť s Ježišom, lebo jedine jeho blízkosť nás urobí celých blaženými. Niekto môže namietať, že to absolútne blaho zažijeme až v nebi, čo je iste pravda. Lenže aj na zemi máme túto možnosť, keď nám Ježiš chce sprítomniť nebo a premieňa sa pred našimi očami. Deje sa tak pri každej svätej omši. Ona má byť pre nás zážitkom, pri ktorom odhodíme všetky pozemské starosti, problémy a časom, kedy sa budeme venovať iba Ježišovi.
Čo je svätá omša?
Je to obeta, kde sa nekrvavým spôsobom sprítomňuje obeta Ježiša Krista na kríži. Ustanovil ju pri Poslednej večeri, aby pre nás sprítomnil obetu kríža, živil našu dušu svojím Telom a býval s nami v našich kostoloch.
Má dve časti: Bohoslužbu slova a obety.
Pri Bohoslužbe slova počúvame Božie slovo a živíme ním svoje duše.
Bohoslužba obety má tri časti: Obetovanie, pri ktorej kňaz obetuje Bohu dary ľudských rúk – chlieb a víno. Premenenie, pri ktorej na slová kňaza sa premieňa chlieb na Kristovo Telo a víno na jeho Krv. Prijímanie, keby sa tým najintímnejším spôsobom spájame s Ježišom, keď on je v nás a my v ňom. Krásne to vyjadril apoštol Pavol: Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.
Obe časti omše sú dôležité a nemožno ich svojvoľne vymeškať. Kto z ľahostajnosti vymešká určitú časť omše, má ju neplatnú. Na svätej omši sme povinní sa zúčastniť v nedeľu a prikázaný sviatok. Ak z ľahostajnosti tak neurobíme, dopustíme sa ťažkého hriechu. Na omši sa máme zúčastniť s dobrým úmyslom a túžbou po stretnutí s Kristom, máme sa snažiť o pozornosť a zbytočne sa nerozptyľovať. Ako sme už spomenuli, treba byť na celej omši, fyzicky prítomný na mieste, kde sa koná, lebo na mnohých miestach je zlozvykom bezdôvodne postávať pred kostolom, baviť sa o zbytočných veciach, alebo poprípade z nudy fajčiť.
Niekedy sa však stane, že sa na nedeľnej omši nemôžeme zúčastniť. Samozrejme, ak máme na to vážny dôvod, nedopúšťame sa hriechu. Katolícka morálka pripúšťa prípady neúčasti na omši, na ktoré sa nevzťahuje ťarcha hriechu: choroba, neodkladné cestovanie, zamestnanie, služba chorým, služba spoločnosti, alebo zvyky v niektorých častiach krajiny, napríklad neúčasť ženy počas šestonedelia.
Takýto pohľad má naša katolícka morálka, z čoho aj neznalý poslucháč môže pochopiť, že svätá omša je pre nás čosi dôležité, veľké a krásne, čosi, čo si nesmierne vážime. Buďme vďační za dnešné evanjelium, ktoré nás upozorňuje, že to, čo sa udialo na hore Tábor, odohráva sa pri každej omši, kde nás Ježiš, tiež ako apoštolov, chce priviesť do stavu blaženosti.
Využime dnešnú nedeľu, aby sme sa zamysleli nad naším vzťahom k svätej omši: Svätím nedeľu a prikázaný sviatok ako Boží deň? Zúčastňujem sa na svätých omšiach? Pristupujem k omši s úmyslom stretnúť sa s Bohom, sledujem ju pozorne a prichádzam načas?
Príbeh dávnych čias hovorí o tom, ako pohanské vojsko napadlo kresťanské, ale kresťania boli silnejší a víťazili. Vodca pohanov chcel zistiť, čo kresťanom pomáha v boji, že víťazia aj vtedy, keď sú v menšine. V noci tajne vkĺzol do kresťanského tábora. Bolo tam pusto a prázdno, iba z jedného stanu sa ozývala vrava a spev. Skulinkou nazrel dovnútra. Bola práve omša a pozdvihovanie, takže všetkých videl na kolenách – vojvodcov i obyčajných vojakov. Každý sa zbožne modlil a hoci vôbec nerozumel, čo robia, tak silno to naňho zapôsobilo, že padol na kolená aj on. Nevedel si vôbec vysvetliť, prečo to urobil, ale mal pocit, že z hostie, ktorú kňaz držal, vyžaruje akási sila, ktorá ho zrazila na kolená. Z tábora odišiel akoby v mrákotách a celú noc nemohol zažmúriť oka. Rozmýšľal nad bohmi pohanov a nad Bohom kresťanov. Skoro ráno prišiel do kresťanského tábora, aby dohodol podmienky mieru…
Svätá omša má byť pre nás radostným stretnutím s premeneným Ježišom, ktorý dáva našej duši pokoj a mier. Úmyselne som použil spojenie má byť, lebo to záleží iba na mne a na tebe, na mojom a tvojom postoji k Eucharistii. Poďakujme Pánovi za jeho veľký dar a usilujme sa o to, aby každá svätá omša bola pre nás naozajstným sviatkom. Aj tá dnešná…