Ježiš dvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.“
Jn 17, 11b- 19
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Každý človek má tajný sen, túžbu, ktorú chce v živote naplniť. Pre jedného je to cesta okolo sveta, pre iného stavba nového domu kdesi na samote, pre ďalšieho kariérny postup v práci… Výnimkou nebol ani Ježiš, ktorý svoju túžbu predniesol v dnešnom evanjeliu: Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Iste dobre vedel, čo hovorí, lebo vo svojej Božskej prozreteľnosti videl, ako sa kresťania postupom času roztrieštia a rozdelia.
Ježišova prozreteľnosť sa začala napĺňať už v prvotnej Cirkvi za čias apoštolov, keď nastala roztržka medzi kresťanmi zo židovstva a z pohanstva. Ale táto roztržka sa nestala tragickou, lebo apoštoli sa dohodli na jej urovnaní a veriaci to rešpektovali. Zo stretnutia napísali aj list, ktorý sa čítal v miestnych cirkvách, v ktorom definujú jasné pravidlá: Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohto chrániť, budete konať správne.
Tragickejšou sa ukázala nejednota kresťanov v roku 1054, keď sa Cirkev oficiálne rozdelila na západnú – katolícku a východnú – ortodoxnú. Toto rozdelenie akoby spustilo lavínu. V roku 1517 sa udiala roztržka medzi katolíckou Cirkvou a luteránmi a v roku 1534 anglický kráľ Henrich VIII. odtrhol cirkev v Anglicku a sám sa vyhlásil za najvyššiu hlavu novovzniknutej cirkvi. Všetky tieto odtrhnutia boli, bohužiaľ, spojené s násilím, krviprelievaním a bolesťou. A mohli by sme pokračovať ďalej, o čom svedčí ďalšie množstvo iných cirkví a náboženských spoločností, takže musíme konštatovať, že Cirkev je dnes mnohonásobne roztrieštená.
Preto Ježiš volá: Otče, daj, aby boli jedno ako my… A my pevne veríme, že Pánova modlitba za jednotu sa raz vyplní a príde čas, keď opäť bude jeden ovčinec a jeden pastier. Pre dosiahnutie tohto cieľa začalo pracovať tzv. Ekumenické hnutie. Slovo ekumenizmus pochádza z gréckeho oikumené, čo znamená celý objavený svet. Je to teda hnutie za jednotu celého sveta, ale predovšetkým za zjednotenie kresťanských cirkví. Veľmi túžobne o zjednotení hovorí aj II. vatikánsky koncil: Cirkev pozýva všetkých katolíckych veriacich, aby pochopili znamenia čias a horlivo sa zapájali do ekumenickej činnosti.
Je to výzva aj pre nás, aby sme podporovali ekumenickú činnosť. Pýtate sa ako?
– Musíme mať úctu ku každému kresťanskému náboženstvu a nikdy sa nesmieme o nich potupne vyjadrovať. Máme si uvedomiť, že všetci sme deťmi jedného nebeského Otca a bratmi či sestrami Ježiša Krista. Nesmieme čakať, že oni začnú prejavovať úctu nám, ale my ju máme prejaviť im, ako prví. Nie sú horší od nás a zasluhujú si úctu, aj keď sú iného vierovyznania.
– Keď sa rozprávame s veriacimi iného vierovyznania, máme si všímať toho, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje. Spája nás krst, viera v Najsvätejšiu Trojicu, láska k Ježišovi a k jeho slovu – k Svätému písmu.
– Musíme sa za dar jednoty modliť. Ježiš nám dnes ide vzorom, keď on sám prosí Otca na tento úmysel.
Ako sa ja usilujem o ekumenizmus? Modlím sa za dar jednoty kresťanov? Mám v úcte nekatolícke cirkvi? Som ochotný pomôcť, poradiť, vypočuť ľudí aj iného vierovyznania?
Blahoslavený pápež Ján XXIII. si veľmi vážil sviatosť zmierenia a obyčajne sa spovedával v piatok o 15.00 hodine na pamiatku smrti Ježiša Krista. Spovedal sa kľačiac na holej zemi. Z ľudských hriechov najviac upozorňoval na ohováranie, naň bol doslova alergický. Ak niekto začal čosi rozprávať o blížnom, ktorý tam nebol prítomný, zastavil ho. Nedopustil, aby sa o niekom rozprávalo v jeho neprítomnosti.
Aj my dokážeme budovať ekumenizmus až vtedy, ak prestaneme ohovárať a kritizovať iné kresťanské náboženstvá a začneme s nimi spolupracovať, hľadať, čo nás spája a veľa sa za ne modliť.
Keď sa raz naplnia Pánove slová a kresťania sa zjednotia, vtedy budú dokonale predstavovať Boha tomuto svetu, lebo Boh je Jednota a Láska. Zjednotení a vzájomne sa milujúci kresťania – taká je Ježišova vôľa. O jej naplnenie sa pričiňme aj my.