Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“ Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho“.
Mk 8, 27- 35
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Často sa stáva, že niekoho napomenieme alebo po ňom skríkneme a potom to obanujeme, že sme boli na neho príliš prísni. Preto treba vždy mať na pamäti múdre príslovie: Dvakrát meraj, raz strihaj! Musíme sa naučiť najskôr zvažovať slová aj skutky, a až potom konať. Keď sa to deje naopak a človek bez rozmyslu niečo povie alebo urobí, ublíži druhým, ale i sebe.
Možno aj po vypočutí dnešného evanjelia, máme pocit, akoby Ježiš prehnal svoj postoj k Petrovi a skôr nám je Petra ľúto, že si ani nezaslúžil tak prísne pokarhanie. On v podstate iba protestoval proti zabitiu Ježiša, načo on reagoval: Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!
Človek so slabou vierou alebo nezainteresovaný v náboženských pravdách si povie, že Peter je pre život, ale Boh je pre smrť a všetky náboženské pravdy, zákazy a príkazy sú iba súhrnom akýchsi nebeských policajných predpisov. Na všetko existujú paragrafy: na nedele, prikázané sviatky ba aj na všedné dni, príkazy pre slobodných i ženatých, hriešnikov aj zomierajúcich… Majú z toho pocit, akoby kresťanstvo prenasledovalo na každom kroku človeka, o Bohu majú predstavu ako o trestajúcom policajtovi, takže človek má celý život iba strach a v podstate čaká na smrť, čo tiež nie je žiadna dobrá vyhliadka.
Dnešné evanjelium takto zmýšľajúcich ľudí v tom ešte utvrdzuje, lebo byť kresťanom, znamená byť smutným tvorom: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Tieto Ježišove slová museli pôsobiť ako úder hromu aj pre jeho súčasníkov. Pre nich kríž bol obraz zločinca, vyvrheľa ľudskej spoločnosti a prostý ľud toto slovo vyslovoval so šepotom a s hrôzou, lebo sa spájalo s predstavou šibenice. Ježiš od nich žiadal, aby stratili vlastný život, pričom sa človek každou žilkou svojho srdca pridŕža života. Alebo sa pýtal, čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, ale duši by uškodil, pričom všetci dobre vedeli, ako Boh na počiatku sveta prikazuje ľuďom, aby si podmanili svet.
Je naozaj pravda, že kresťanstvo nemá priaznivý vzťah k životu, k svetu a k telu? Čo vlastne chce povedať dnešné evanjelium? Rozhodujúca je duša. To všetko ostatné je vedľajšie. Všetko, okrem duše, je označené veľkým otáznikom: šťastie, láska, svet, peniaze… Môžu nás teda napadnúť myšlienky: Kto berie to, čo dnes počul, vážne, musí žiť na tomto svete ako cudzí, ako ten, čo nechce nič vidieť, počuť, ničomu rozumieť, lebo svojimi myšlienkami blúdi vysoko nad hviezdami? Môže vôbec človek žiť bez lásky, peňazí, spevu, radosti…? Je nebezpečné prečítať si iba zopár viet zo Svätého písma, lebo každý, kto tak urobil, musel mať dojem, že Ježiš bol najväčším pesimistom a najsmutnejším svätým. Ale kto si prečítal celú radostnú zvesť evanjelia vie, že Ježiš s rozžiarenými očami rozprával o prírode, s citlivým srdcom pristupoval k matkám a deťom, chorým, trpiacim a opusteným a uisťoval ich, že v nebi majú Otca, ktorý na nikoho z nich nezabúda.
Pod dušou si ale nemôžme predstavovať iba večnosť, čo človeka prežije. Duša je duch v človekovi, stred jeho existencie, akési centrálne veliteľstvo jeho činov. Duch má rozhodovať a riadiť, čo je pre nás podstatné a vedľajšie, čo je cenné a bezcenné, čo je pravda a lož. Pre kresťana neexistuje alternatíva, buď Boh-duša, alebo svet, časnosť, alebo večnosť. V evanjeliu nenájdeme jediné slovo proti dobíjaniu vesmíru, ale naopak, máme si podmaniť svet. Nemôžme však pri tom stratiť Ducha, ktorý je zárukou poriadku, lebo ak v labyrinte sveta stratíme odhad, čo je pre dušu osožné a užitočné, keď prestaneme poznávať hodnotu vecí, stratíme dušu a s dušou aj celý svet.
Matt Emmons, držiteľ zlatej olympijskej medaily v streľbe z roku 2004, bol pripravený získať ďalšie zlato v Aténach. Bol na vedúcom mieste a len jeden výstrel ho delil od víťazstva. Sústredil sa, zamieril a vystrelil. Cieľ zasiahol, ale niečo bolo zlé. Nezasiahol svoj terč, ale susedný. Táto chyba ho stála zlatú medailu. Spadol na ôsme miesto.
Svätý Pavol v liste Filipanom zdôrazňuje dôležitosť sústredenia sa na správny cieľ v kresťanskom živote. Hovorí: Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi. Používa športovú terminológiu cieľ a zaujímavé je, to isté slovo sa tiež používalo na terč pre strieľanie so šípmi. V obidvoch prípadoch víťazstvo záleží na úplnej koncentrácií. Veriacich má celý život sprevádzať toto sústredenie v duchovnom živote.
Spytujme si dnešnú nedeľu svedomie: Na čo som sústredený? Čo je „cieľom“ môjho života? Nemierme na nesprávne terče! Môže nás to stáť víťazstvo. Dbajme, aby Božie ciele boli aj našimi cieľmi a aby sme si vyberali to, čo je dôležité pre našu dušu.