Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie; ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ,Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ,Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“
Lk 9, 28b- 36
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Asi nikdy nebola veda a technika na takej úrovni, ako je tomu dnes. Civilizačný komfort, vďaka stále novým vynálezom a zlepšeniam, doslova udivuje. A hoci veda a technika je na vysokej úrovni, práve kvôli jej zlyhaniu, ohrozujú svet rôzne katastrofy a nešťastia, pri ktorých ročne hynú tisíce ľudí.
Nešťastia vždy boli aj budú a zmienka o nich je aj v dnešnom evanjeliu. Skupina mužov sa pýta Ježiša, či počul, čo sa stalo. Pilátova polícia preoblečená do civilu, zamiešala sa medzi veriacich v chráme a na dohodnuté znamenie začali biť každého, kto sa im priplietol do cesty. Ostalo po nich mnoho mŕtvych a ranených. Tiež sa rozprávalo aj o nešťastí v Siloe, kde sa zrútila veža a pod troskami zahynulo osemnásť ľudí. Napokon sa ho spýtali, čo si on o tom myslí. Ježiš však na ich prekvapenie nenadával Rimanom, ani nezodpovedným stavbárom, ale všetkých vyzval: Ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.
Ježiš tieto nešťastia využije na povzbudenie ľudí, na upozornenie na smrť a na výzvu na pokánie. Každý, kto sa nebude kajať, podobne zahynie a jeho smrť bude začiatkom večného zániku. Lebo život po smrti, pre človeka, ktorý nerobí pokánie, bude životom odvráteným od Boha. A Ježiš predsa preto prišiel, aby všetkých spasil a priviedol ich k Bohu. Tu ale musí zasiahnuť aj človek a pričiniť sa svojím životom o dosiahnutie spásy. Boh mu neustále dáva k tomu príležitosť, lebo jeho milosrdenstvo nemá hraníc.
Aby Ježiš ešte viac zdôraznil Božie milosrdenstvo, vyrozprával podobenstvo o planom figovníku. On, Syn Boží, prihovára sa u Otca za každého z nás, dáva mu príležitosť zmieriť sa s ním, žiť život podľa Božieho priania, a tak priniesť ovocie. Ježiš prosí za každého bez rozdielu a snaží sa každého zachrániť pred vyťatím, teda pred večným zatratením.
Aj my sme svedkami rôznych nešťastí a katastrof, aj nás Pán upozorňuje, aby sme robili pokánie. Berieme však jeho výzvy vážne? Koľkých ľudí neupozorní na zmenu života, ani nešťastie, ani smrť najbližších? Často sa pri pohreboch stretávame s ľudským nešťastím a bolesťou. Zomrie mladý človek, otec, matka - ale pozostalých sa to často ani nedotkne v tom zmysle, že aj oni by mali počítať so smrťou. Nie, že sa zaň nepomodlia a nedajú ani na svätú omšu, ale oni si vôbec neuvedomia, že ich život sa každým dňom skracuje a oni sú neustále k Bohu bližšie. Žijú bez neho, zasvätiac všetko kariére, peniazom, sexu, pôžitkom... A napriek ich nezáujmu o Boha je k nim milosrdný, jeho Syn zomrel aj za nich a neustále sa pred Otcom za nich prihovára. Bez ich snahy a súhlasu ich však nespasí.
Nehovorme o druhých, ale pozrime sa na seba. Ako je to s mojím pokáním? Snažím sa o zmenu života? Uvedomujem si, že denno-denne som bližšie k večnosti? Nespolieham sa hriešne na Božie milosrdenstvo? Uvedomme si, že nestačí iba v spovedi povedať „ľutujem“ a všetko je v poriadku. My musíme od zla cúvnuť, odvrátiť sa od hriechu a rozhodnúť sa pre Ježiša. To je pokánie! Karl Rahner hovorí, že by sme aspoň päťdesiat rokov nemali radšej vysloviť slovo „ľutujem“, ale mali by sme sa pozerať, čo sa v našom živote skutočne zmenilo, čo robíme inak...
V Prahe urobili policajti zaujímavý pokus. Skrytou kamerou sledovali križovatku a zistili, že počas hodiny sedemnásťkrát do nej vošli autá na červenú. Po hodine postavili do križovatky policajné auto, aby bolo zo všetkých strán viditeľné a počas hodiny vodiči ani jedenkrát neporušili predpisy. Prečo to tak dopadlo? Vodiči mali z policajta strach.
Prečo máme robiť pokánie? Lebo sa bojíme Boha, zatratenia, vnímame ho ako policajta? Nie! Ale preto máme robiť pokánie, lebo nám to radí Ježiš: Ak sa budete kajať, budete sa stávať osobitne napojení na Vykupiteľa sveta. Zachránite seba, vytvoríte predpoklady zmeny vášho zmýšľania, nadobudnete duchovnú a psychickú rovnováhu, ktorú narúša hriech. A napokon pomôžete k záchrane sveta, ktorý pri všetkej rozvinutej technike priamo volá za lepšie vzťahy medzi ľuďmi.
To všetko spôsobí pokánie v našom živote. Ako ho praktizovať v tomto týždni? Zamerať sa na tri veci: modlitba, pôst a skutky lásky.