×

Chcete vytlačiť text s obrázkami alebo bez nich?

Zoslanie Ducha Svätého – rok C

Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa žene prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“

Sk 2, 1- 11

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Ako veľmi potrebuje májová rozvinutá príroda tichý dážď, lebo je pre ňu veľkým dobrodením a požehnaním, tak človek potrebuje silu Ducha Svätého. V tieto dni sme mali možnosť čítať v breviári homíliu svätého Cyrila Jeruzalemského, ktorý prirovnáva Ducha Svätého k životodarnej vode: Voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom živej vody prúdiacej do večného života. Nový druh vody, ktorá žije a prúdi. Prúdi však na tých, čo sú jej hodní. Ale prečo nazval milosť Ducha vodou? Preto, že od vody všetko závisí; že voda je tvorkyňou rastlín i živočíchov; že voda padá z neba v podobe dažďa; že padá vždy tým istým spôsobom a v tej istej podobe, ale má mnohotvárne účinky: iný je v palme, iný zasa vo viniči a iné sú vo všetkých ostatných veciach, lebo má iba jedinú podobu a nejestvuje iná ako táto. Veď dážď sa nemení, či padá tu alebo tam, ale prispôsobuje sa stavbe tých, čo ho prijímajú, a v každom vytvára to, čo potrebuje...
Zamyslime sa dnes nad pojmom voda a Duch Svätý a začnime ďaleko vo vesmíre. Vesmír je súhrnom všetkých nebeských telies a má obrovské rozmery. Keby sme mali k dispozícii raketu letiacu rýchlosťou tristotisíc kilometrov za sekundu, priviezla by nás na okraj vesmíru za pätnásť miliárd rokov. Keď si nekonečnosť vesmíru uvedomil kozmonaut John Glenn, po pristáti na Zemi povedal: Keď ma vybrali na let do vesmíru a dali mi preštudovať rozličné príručky o ňom, najviac na mňa zapôsobili state, ktoré hovorili o jeho nesmiernosti. Poriadok, ktorý vládne v celom vesmíre od nepatrného atómu až po nesmierne hviezdne sústavy a galaxie, mal by vzniknúť náhodou? Plán a poriadok vo vesmíre je pre mňa zrejmým dôkazom existencie Boha.
Nesmiernosť a nekonečnosť Boha však nie je to, čo na ňom najviac obdivujeme, ale to, o čom hovorí dnešný sviatok: veľký a nekonečný Boh je veľkým a nekonečným morom lásky, ktoré sa volá Duch Svätý. Nezáleží na tom či sme všetci už videli more, ale všetci vieme, že z neho pochádza vlaha, ktorá všetko živí a hoci je voda iba jedna, jej účinky sú iné v tráve, iné v ruži, iné vo viniči… A podobne aj z nesmierneho Boha, ktorý je nekonečným morom lásky, čiže Duchom Svätým, vlieva sa do našich sŕdc láska, a to podľa miery, akou sa mu otvárame. U jedného sa prejavuje Duch Svätý múdrosťou, u iného osvietením mysle, u ďalšieho znalosťou Písma, milosrdenstvom, asketickým životom, láskou k blížnym, synovskou bázňou pred Bohom… Všetky tieto účinky prúdia do nás z mora Božej lásky, ako to napísal apoštol Pavol: Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.
Počas druhej svetovej vojny jedna civilná loď bola na šírom mori zasiahnutá torpédom a začala sa potápať. Na lodi bol nedostatok záchranných člnov, a tak kapitán začal vysielať znamenie o pomoc, ale tá neprichádzala. Ľudia sa útokom hrnuli k záchranným člnom. Na palube boli traja duchovní: katolícky, evanjelicky a židovský, ktorí sa dobrovoľne zriekli svojich miest a ponúkli ich iným pasažierom. Potom sa chytili za ruky a s modlitbou na perách sa pripravovali na smrť. Kde zobrali silu a odhodlanie k tomuto rozhodnutiu? Bolo to z mora Božej lásky.
Nemáme radosť, že veľký a nekonečný Boh je zároveň morom lásky? A táto láska Ducha Svätého sa prelieva aj do našich sŕdc. Otvorme sa jej cez ešte hlbšie poznávanie Svätého písma, prijímanie Eucharistie, cez modlitbu a dobré medziľudské vzťahy. Lebo až vtedy bude naše náboženstvo opravdivé, keď sa otvoríme Duchu Svätému, aby do nás prúdila Božia láska.
Často sa modlime: Pane, naplň ma svojím Svätým Duchom a ovládni ma tak úplne, aby môj život bol odrazom tvojho života...