S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.
Mt 1, 18- 24
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Zo všetkých strán sa na nás valí konštatovanie, že vrcholí predvianočná doba a reklamy doslova vnucujú ľuďom návrhy, čo všetko ešte treba k Vianociam nakúpiť. Lenže, čo vrcholí? Radostná útecha? Duchovná príprava na stretnutie s Ježiškom – Bohočlovekom? Kdeže! Vrcholí zhon, nákupná horúčka, tečú nervy… Akú radostnú útechu vidíme na tých, ktorí sa tlačia v obchodoch? Mamička vlečie za ruku malé dieťa, ktoré sa obzerá okolo seba, a nie pred seba, až sa potkne a spadne. Prečo nedávaš pozor, ty jedno motovidlo! Z obchodu sa tlačí von nahnevaný muž a hovorí manželke: Už mám toho akurát dosť! A do tohto rozčuľovania sa, revú už niekoľko týždňov z reproduktorov vianočné koledy, hoci je ešte advent… A len čo skončia Vianoce, na pultoch obchodov sa objavia šibáky a veľkonočné vajcia. Na Ježišovom narodení aj ukrižovaní sa dá totiž výborne zarobiť!
Čo myslíte, je to príprava na kresťanské Vianoce? Iste nie je. Ale sú vôbec mysliteľné dajaké nekresťanské Vianoce? Pre niektorých sú, ale je to iba nezmysel a karikatúra Vianoc. My sa však nerozčuľujme na svojich neveriacich spoluobčanov, že im z Vianoc zostala iba pozlátka, hluk a kolíska bez Dieťaťa. Veď ho nepoznali ani všetci Ježišovi súčasníci, ba ani Jozef nerozpoznal v Máriinom dieťati Božieho Syna.
Niektorí ľudia nepoznajú Boha vôbec, iní zasa ho poznajú iba na nebi, ktoré je veľmi ďaleko. Vianoce však nám ohlasujú Boha na zemi, ktorý sa stal človekom. Boha z neba by boli, a ešte ako slávnostne, prijali aj Betlehemčania, veď to boli nábožní ľudia. Ale pre tých dvoch chudáčikov, zaprášených, unavených a špinavých po dlhej ceste, nemali miesto ani čas, všetkým bolo veľmi naponáhlo a mali veľa starostí a práce, ako pred sviatkami.
Boha na nebi sú mnohí ľudia ochotní prijať, uznať, aj sa k nemu pomodliť, ale slúžiť Bohu v ľuďoch okolo seba, to je pre mnohých neprijateľné. Možno sa v duchu spýtame: Ale ako poznám človeka, ktorému keď poslúžim, poslúžim Bohu? V ktorom človekovi je Boh?
V tom, čo sa tlačí v električke, autobuse, ktorý sa ponáhľa z práce domov.
V tom, ktorého práve teraz obsluhujem v obchode, ktorý je malým dieťaťom alebo starcom, a ani poriadne nevie, čo si má pýtať.
V tom, ktorý je mojím manželom, manželkou, a ktorý hneď ako príde domov, víta ťa lamentovaním.
V tom, ktorý je tvojím dieťaťom a deti si vedia vybrať ten najnevhodnejší čas, kedy otravujú a hnevajú.
V tom, ktorý je kňazom, tvojím duchovným otcom a podľa teba nie je na túto službu dostatočne vzdelaný, učený, duchaplný a zbožný.
V tom, ktorý je tvoj starý rodič a nechápe, ako je možné, že pre neho nemáš čas, hoci on pre teba ho vždy mal.
To je Advent, to je príprava na Vianoce a to sú kresťanské Vianoce: Boh je v ľuďoch, zobral na seba ľudskú prirodzenosť, stotožnil sa s ľuďmi a všetkým odkázal: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Teológ Karol Rahner na tieto Ježišove slová reaguje: Mať Boha v nebi je to isté, ako ho pochovať.
Boh sa stal človekom z lásky k ľuďom. Keď pochopíme túto skutočnosť, vtedy vianočný darček bude nám symbolom lásky a pozornosti, ktorá sa nemeria peniazmi. Keď to pochopíme, budeme vedieť, že najväčším darom pre celú rodinu bude:
– Keď sa ty, otec, rozhodneš, že tvoje deti budú mať v tebe každý deň aspoň jednu hodinu skutočne otca, ktorý bude mať pre svoje deti čas a dobrú náladu.
– Keď sa ty, manželka a matka, rozhodneš, že nenecháš všetku svoju roztomilosť v zamestnaní, ale tie najkrajšie úsmevy si necháš domov pre manžela a deti.
– Keď sa my všetci rozhodneme, že sa prestaneme rozčuľovať nad chybami svojich blížnych, ale chceme radšej na ľuďoch okolo seba vidieť, čo je na nich dobré. Lebo v každom človekovi je čosi dobré a krásne.
Dobro nebudí rozruch, napísal raz Aldo Moro v rozhovore, ktorý priniesol denník Giorno. Je oveľa ťažšie všimnúť si a zdôrazniť to, čo stojí na strane dobra, čo je pravdivé a prináša harmóniu, než to, čo také nie je – ľudí, stojacich mimo pravidiel, spôsobujúcich problémy človeku a spoločnosti…!
Buďme na seba v nasledujúcom týždni dobrí, a ak to dokážeme, možno dostaneme chuť žiť tak aj ďalej. To bude tá najkrajšia vianočná bohoslužba, ale aj najkrajšia služba a dar našim ľudským bratom a sestrám.