Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.
Mt 6, 24- 34
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Kňaz rozprával, ako spoznal človeka, ktorý podľa mienky ľudí, bol pokladaný za miláčika šťastia. Všetko, na čo siahol, sa mu podarilo a všetko, čo si žiadal, aj dosiahol. Lenže ťažko ochorel a zostal pripútaný na lôžko. Vtedy ho navštívil priateľ, ktorému stále opakoval, že ako si opäť bude užívať, keď vyzdravie. O niekoľko týždňov ho opäť navštívil a videl, že jeho život sa veľmi rýchlo kráti. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa tým zmenil aj jeho slovník: Dnes už šťastie chápem úplne ináč a vo svetle smrti sa mi javí život úplne inak, ako v plameni vášní. Mám strach, že hoci som celý život bol odklopený ľuďmi, teraz pôjdem sám a s prázdnymi rukami pred Boha. Teraz vidím, že k opravdivému šťastiu potrebujem iba jeho lásku a milosrdenstvo a všetko bohatstvo je mi úplne nanič! Kiež by mi bol Boh milostivý! A keďže priateľ bol opravdivý priateľ, vyhľadal kňaza a požiadal ho, aby chorého navštívil.
Čo je rozhodujúce v poslednej chvíli života, to je rozhodujúce po celý život a v každej jeho chvíli. Čo je rozhodujúce pre mňa? Prečo žijem? Za čím sa ženiem? Po čom túžim? Kto alebo čo je mojím pánom, božstvom…? Čo napĺňa moje srdce, myšlienky, city, činy…?
Ježišove dnešné slová nám dávajú jasnú odpoveď: Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.
Rukolapnejšie sa to snáď nedá ani vyjadriť. Nejde o to, či je niekto bohatý alebo chudobný, ale o to, čo si vyvolil za najvyššiu hodnotu, čo si postavil na oltár svojho srdca, ako stredobod svojho konania, ako najvyšší cieľ, ktorému podriaďuje všetko ostatné. Mamona symbolizuje všetko hmotné, čo si človek povýši na božstvo a ním si naplní srdce.
Každodenný chlieb nie je mamona, ale môže sa ňou stať. Vlastný dom nie je mamona, ale môže sa ňou stať. Postavenie a titul tiež nie je mamona, ale sa ňou môže stať a dokonca ani bohatstvo nie je mamona, ale sa ňou môže stať. Nebezpečenstvo bohatstva, majetku, sociálneho postavenia, šiat, kožušín, titulov… je práve v tom, že sa môžu ľahko stať hodnotami, pred ktorými musí všetko ustúpiť. Stanú sa božstvom, ktorému sa klaniame a slúžime, a keď si takto zaplníme srdce falošným božstvom, neostane v ňom miesto pre pravého Boha. Preto sa nedá slúžiť dvom pánom a obyčajne to dopadne tak, že vlastnú dôstojnosť. A ak sa nám podarí pretrieť si oči, naraz zistíme, že náš bôžik je z prachu a každú chvíľu sa nám môže rozsypať.
Za kňazom, po skončení rannej svätej omše prišla staršia, tichá a nenápadná pani. Pán farár, hoci vy ma nepoznáte, chcem vám niečo povedať. Pred rokmi som kvôli manželovi a deťom prestala chodiť do kostola. Manžel spravil kariéru, deti sú zabezpečené. Hoci máme majetok a všetko na čo si len spomenieme, chýba nám šťastie. A ja viem prečo – vzdali sme sa Boha! Dnes, keby mi moja rodina zniesla aj modré z neba – to, čo som za tie dlhé roky stratila, už mi nahradiť nemôže…
Koľkí takto zapredali Boha, lebo si mysleli, že ten „druhý pán“ ich urobí šťastnými? Vidíme okolo seba ľudí, ktorí sa volali kresťanmi, a ktorí kvôli túžbe po mamone sa zriekli Božieho kráľovstva, nebeského Otca, jeho dobroty a lásky. Ale myslíte si, že sú šťastnejší, ako tí, ktorí majú menej, žijú na hranici chudoby alebo žobrú pod Michalskou bránou? A ak sú, dokedy? Nezáviďme tým, ktorí si dovolia všetok luxus, nevedia, čo robiť s peniazmi a chcú, aby sa im všetci korili. Sú slepí, lebo nevedia, že všetko tu nechajú a na vyúčtovanie po smrti prídu s prázdnymi rukami.
Lenže aj medzi veľmi bohatými ľuďmi sa nájdu takí, ktorí sa dokážu zriecť časti svojho majetku a pomáhajú iným. Dobre sa číta v tlači, keď o takomto človekovi sa novinári vyjadrujú, ako o štedrom, lebo sa zúčastňuje množstva charitatívnych akcií, pretože chce pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú.
Rozhodnime sa dnes, za kým pôjdeme a komu budeme slúžiť. Nedá sa totiž slúžiť aj Bohu, aj mamone. Môžeme si vybrať iba jedno. Kto sa rozhodol pre Boha, správne, veľmi správne sa rozhodol. On je jediný, skutočný Pán, ktorý nesklame. Verme tomu, neobanujeme…