×

Chcete vytlačiť text s obrázkami alebo bez nich?

Zoslanie Ducha Svätého – rok A

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Jn 20, 19- 23

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Iste všetci poznáme ľudí, ktorí majú dve krstné mená. V podstate sa vraciame do minulosti, keď to bolo prakticky v móde. Ľudia z „vyššej“ spoločnosti dávali deťom viaceré krstné mená, ktoré mali z úcty ku krstným rodičom alebo príbuzným.
Keď chceme rozprávať o Duchu Svätom, musíme povedať, že má rozličné mená, a to podľa prejavov, ktorými sa dal ľuďom vidieť a spoznať. Voláme ho Utešiteľ, Pravda, Láska, Oheň, Holubica, Víchor, Vánok, Dych… Dnes máme Ducha Svätého pred očami ako Dar, ktorý Ježiš odovzdáva svojim apoštolom a jasne hovorí, že v mene Ducha Svätého majú moc odpúšťať, ale aj zadržať hriechy: Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.
Táto skutočnosť nám dáva možnosť vyrozprávať si rozprávku o roľníkovi, ktorý zasial do zeme zrno a každý deň chodil sledovať, ako rastie. Zdalo sa mu, že veľmi pomaly, preto začal reptať proti Pánu Bohu, že dáva mnoho slnka a málo vlahy. Tvrdil, že na poliach by to veru vyzeralo inak, keby on mal moc riadiť počasie. Pán Boh mu vyhovel a dal mu moc nad prírodou. Hospodár hneď objednal dážď a dobre napršalo. Potom zasa objednal slnko a znova tichý dážď. Obilie rástlo, bujnelo a prišiel čas žatvy. Zobral kosu a obilie, ktoré vypestoval bez Pána Boha, začal žať. Čoskoro zistil, že mu dajako čudne padalo pod kosou. Zastal, odložil kosu, vzal obilie do rúk a stŕpol od hrôzy. Klasy boli prázdne. Chudák, zabudol do pekného počasia objednať aj vietor, ktorý by v čase kvetu preniesol z jedného klasu na druhý zúrodňujúci peľ.
Či nám táto rozprávka nepripomína apoštolov, ktorí mali po Ježišovom nanebovstúpení očakávať vietor Ducha Svätého, bez ktorého by boli všetky ich námahy prázdne, jalové a bez úspechu? Tu však nešlo o rozprávku, ale o skutočnosť, o Pánovo prianie: Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.
Apoštoli, ale tiež aj my, máme v živote svoje poslanie, svoju roľu, ktorú nám Boh pridelil. Na prvom mieste je to naša duša, ktorú treba neustále obohacovať ovocím dobrých skutkov. Nesmieme nikdy zabudnúť, že bez vanutia Ducha Svätého, môže v nej rásť iba burina a prázdnota. Ježiš jasne povedal: Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne.
Ďalšou roľou, ktorú máme obrábať, je naša pokrvná alebo duchovná rodina a najmä deti. Keď sa nám objavujú stále tie isté chyby a nedostatky, pýtajme sa, prečo sa nám nedaria medziľudské vzťahy? Spomeňme si vtedy na príhodu zo sedliakom. Svietime slnkom úsmevov, milých slov, polievame rosou potu a možno aj sĺz, ale ovocie akosi nevidíme. Nezabúdajme, že ľudia okolo nás a najmä deti, to kvitnúce obilie, potrebuje aj vánok Ducha Svätého, o ktorý treba spolu s nimi prosiť, ak chceme v nich dopestovať požehnaný klas.
A konečne, pre nás kresťanov, je roľou aj celá spoločnosť, v ktorej máme misijne pôsobiť. Ale ani táto nezarodí, ak zo svojich snažení vynecháme prosbu o pomoc a účinky nebeského Vánku.
Spytujme si dnes svedomie, na ktorú roľu Pán postavil mňa, ako sa snažím o jej zveľadenie, aby priniesla úrodu nielen pre ľudstvo, ale najmä pre nebeské kráľovstvo.
Kardinál Mercier svojim seminaristom povedal: Prezradím vám tajomstvo svätosti a šťastia: Ak každý deň vydržíte počas piatich minút nemyslieť, mať pritom zavreté oči a nič nevidieť a zapchať si uši, aby ste nepočuli nijaké pozemské zvuky a dokážete sa uzavrieť do seba, potom sa vo svätyni svojej pokrstenej duše modlite takto: „Duchu Svätý, duša mojej duše, klaniam sa ti a prosím ťa, osvieť ma, veď ma, posilňuj ma, potešuj ma. Vnukni mi, čo mám robiť, rozkáž mi to a ja sa podvolím na všetko, čo budeš odo mňa žiadať. Všetko prijmem, čo na mňa dopustíš, len mi zjav svoju vôľu“. Ak budete toto robievať, váš život bude plynúť v šťastí, v čistote, v pokoji, aj keď na vás doľahnú ťažkosti. Milosť Božia vám dá silu znášať utrpenia primerane ku skúške, ktorú budete podstupovať. V takomto podriadení sa Duchu Svätému spočíva tajomstvo svätosti a šťastia.
Všetci cítime, že táto rada nie je určená iba bohoslovcom, ale aj každému z nás. Vytrvalo prosme: Pane, zošli svojho Ducha, aby obnovil tvárnosť našej zeme!