Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klin¬coch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Jn 20, 19- 31
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Kresťan žijúci v súčasnosti je omnoho viac vystavený neustálym útokom proti viere, ako tomu bolo v minulosti. Nech si zoberiete do rúk hociktoré noviny alebo časopisy, zapnete si v televízii hociktorý program či naladíte hociktorú rozhlasovú stanicu, všade sa útočí proti viere. Ba dokonca aj keď sa stretneme s človekom a začneme rozhovor, ktorý sa dotkne viery, málokedy sa o nej rozpráva v pozitívnom svetle. Niet preto ani divu, že v tejto paľbe aj naša viera sa dostane do pochybností.
Na pochybnosti však netreba hľadieť tragicky, lebo aj Ježiš pochybujúceho apoštola nezavrhuje, neodháňa
od seba a neposiela do pekla. Ježiš dobre vedel, že pokiaľ sme na ceste, nevyhneme sa pochybnostiam.
Martin Buber (1878–1965), židovský náboženský filozof, sociológ a pedagóg, rozpráva, že raz prišiel do jeho pracovne učenec-neverec, aby ho presvedčil o nerozumnosti viery. Rabbi ho spočiatku ani príliš nevnímal, lebo bol pohrúžený do čítania svätej knihy, ale keď začal vnímať, čo hovorí, zavrel ju a povzdychol si: Azda je to pravda! Návštevník zostal z tejto vety úplne šokovaný a premýšľal: Teda aj takýto svätý muž má pochybnosti... Ako tak premýšľal, rabbi sa naň obrátil a povedal: Pána Boha a jeho kráľovstvo ti, syn môj, nemôžem vyložiť na stôl. Ale pamätaj si, že azda je to pravda. Slovíčko azda učenca celkom zlomilo a už vôbec nebol schopný niečo ďalej namietať proti rabbiho viere, lebo v tej chvíli si čestne uvedomil, že aj on, neverec, má pochybnosti vo svojej nevere. Židovský filozof mu vlastne chcel povedať, že žiaden človek na svete nemôže celkom uniknúť pred pochyb¬nosťami, ktoré však vôbec nie sú tragédiou. Tragédiou by bolo ľahostajne a bezstarostne v nich zotrvávať.
Pekným príkladom je apoštol Tomáš. On nechcel zostať v pochybnostiach, túžil po viere a chcel sa k nej dopracovať. Kládol si podmienky, ale to len za tým cieľom, aby získal vieru. Ježiš mu chce pomôcť, vyjde mu v ústrety, prijíma jeho podmienky a napokon ho obdarúva vrúcnou vierou, ktorú Tomáš vyjadril nádherným vyznaním: Pán môj a Boh môj!
Cestou, ktorú nám ukazuje Tomáš, aj my sa dostaneme z pochybností k viere. Znamená to, že keď žijeme v pochybnostiach, musíme túžiť po viere. Je potešiteľné, že napriek útokom na vieru, existuje dnes už aj veľa možností, kde sa otvorene hovorí o jej význame a hodnote.
Napríklad, profesor Lindemann v knihe Ako prežiť stresy poukazuje, že dve tretiny bolestí a ochorení sú psychogenetickej povahy, čiže majú svoj pôvod v duševných podmienkach. Hovorí o laboratórnom pokuse, keď vedľa klietky s kocúrom postavili klietku s myšou a hoci ju dobre kŕmili, od strachu uhynula. Z toho vyvodzuje, že aj ľudia zo strachu, z negatívnych myšlienok a prílišných starostí, kolízií a stresov, ochorejú a zomierajú. Horšie ako rakovina alebo srdcový infarkt sú negatívne predstavy, beznádejnosť a nevera. Sú to doslova biče dnešného ľudstva. A naopak, pozitívne predstavy ako viera, nádej, láska sú liečivé faktory. Darovať niekomu vieru znamená znásobiť jeho sily. Čiže aj moderná lekárska veda dáva za pravdu Ježišovi, ktorý veľakrát vyhlásil: Tvoja viera ťa zachránila, tvoja viera ťa uzdravila...
Viera nám však nielen privodí získanie životnej sily, ale aj do nekonečna predĺži náš život. Ježiš vyhlásil: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Viera je naozaj zázračná sila, ktorá dáva večný život, spája nás s Kristom, s ktorým keď zomrieme, vstaneme s ním aj z mŕtvych a budeme s ním večne žiť. Ukázalo sa to na kajúcom lotrovi, ktorý na kríži uveril a spojil sa s Ježišom. Čo iného mu mohol Pán povedať, ako: Ešte dnes budeš so mnou v raji?!
Ježiš daroval vieru každému, kto po nej túžil a o ňu prosil. Ak pomohol Tomášovi, pomôže aj nám, ak budeme prosiť: Pane, som ako Tomáš. Vidíš, že som svetom dobitý, doráňaný, pomýlený... Prosím ťa, daj mi dar viery, lebo len ona ma posilní v mojom pozemskom živote a prenesie ma aj do večného života. Amen.