×

Chcete vytlačiť text s obrázkami alebo bez nich?

Zjavenie Pána – rok B

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ“? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: – A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.“ Tu si dal Herodes potajomky zavolal mudrcov a podrobne sa povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa; hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

Mt 2, 1- 12

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Sme vďační, keď nás niektorý človek pozve do svojho života. Vidíme jeho prácu, poznáme jeho záľuby, hodnotíme veľkosť jeho srdca ba niekedy nám dovolí spoznať aj záhyby svojej duše. Je to vždy veľká česť, keď spoznáme človeka, ktorý nám toto dovolí.
Dnes na sviatok Zjavenia Pána sa nám odhaľuje a otvára sám Boh. Ukazuje, aký je a dáva nám možnosť nahliadnuť do jeho života, aby sme si vytvorili o ňom správnu predstavu. Zjavuje sa v narodení Ježiša.
Nemôžeme však zostať iba v Betleheme, lebo malé dieťa vyrástlo v dospelého muža. Ježiš bral do náručia deti a požehnával ich, dotýkal sa slepých a hluchých a otváral im oči a uši, vystieral ruky a kládol ich na chorých. Vystrel ruku aj nad rozbúrené more a utíšil ho. Ruky spínal, keď sa osamelý na vrchu modlil a napokon ich vystrel na kríži. Po zmŕtvychvstaní vyzval Tomáša, aby položil ruky do jeho rán a pri odchode zo sveta k Otcovi rukami žehnal svojich učeníkov. V Zjavení Pána sa nám ukázal Boh v Ježišovi Kristovi a Ježiš Kristus dobrotou svojho života, prácou svojich rúk ukázal, kto je vlastne jeho Otec.
Niet sa preto čudovať, že pred toľkou pravdou lásky traja mudrci, vzdelaní ľudia, prídu až z ďalekých krajín vzdať Ježišovi hold. Mohli aj oni o sebe povedať: Sme múdri, vzdelaní, dobrí… Lenže to treba dajako dokázať a urobiť pritom dajaké gesto. Preto berú do rúk dary a novonarodenému Kráľovi nesú zlato, kadidlo a myrhu. Neľutujú námahu s tým spojenú, prebdené dni a noci, lebo v poklone Mesiášovi vidia zmysel.
My sme tiež povolaní, aby sme svojím postojom ukázali, ako si Ježiša vážime. Znamená to mať zopnuté ruky k modlitbe, neľutovať kroky, ktoré ma vedú na svätú omšu, nešetriť hlas, keď mám byť na nej aktívny, neľutovať čas strávený v spovednici, otvoriť srdce Eucharistii… Lebo ak budem rozprávať, aký som dobrý, zbožný, ochotný…, čo z toho, ak to nebude vidieť? V deň Zjavenia Pána máme zjaviť Bohu seba. Ukázať aj svojimi zmyslami, ako si ho vážime. Najvnútornejšie odhalenie Boha je možné prijať len odhalením svojho vnútra, prejavujúceho sa v postoji mojich rúk, úst, očí, uší… Odo mňa sa očakáva odpoveď, aby som svojím životom zjavil a neustále zjavoval svoju dobrotu, prejavenú zmyslami.
Pred nemocnicou zastavila sanitka, vodič vypol sirénu a ošetrujúci pomáhali vyložiť pacienta. Utrpel na stavbe úraz, ktorý bol taký vážny, že mu od lakťa hrozila amputácia ruky. Stará zdravotná sestra Klaudia prosila lekárov: Dovoľte mi ho najprv pár dní poošetrovať. Nechali jej ho. Dva mesiace sa o neho starala a ruka sa pomaly začala uzdravovať. Nebola síce už taká ako predtým, ale nemuseli ju amputovať. Muž odvtedy z vďačnosti nosí sestričke každý rok na meniny kyticu kvetov. Keď Klaudia odišla do dôchodku, ochorela. Aj vtedy mala meniny a pacient sa rozhodol ísť s kyticou k nej domov. Silno zazvonil pri dverách, a keď mu otvorila jej dcéra, sestrička sa spýtala: Kto to tak silno zvoní? Vaša ruka, sestrička, odpovedal pacient. Ako keby jej chcel povedať: To nie ja, ale vaša starostlivosť, vaša obetavá láska sa prejavuje v tomto zvonení.
Ježiš pre nás urobil ešte viac. Ak sa ním necháme viesť, budeme môcť podobne povedať: To nie ja, ale tvoja láska vo mne sa zjavovala celý život. Bola to tvoja milosť, že som žil ako kresťan. Bol to tvoj dar, že sa cezo mňa prejavovala sila Eucharistie. Bolo to tvoje milosrdenstvo, že som dokázal odpúšťať druhým…
Kardinál Svenens hovorí: Netrápte sa nad tým, žeby ste mali budovať nejakú svätosť a usilovať sa niečo dosiah¬nuť. Zostaňte len verní tomu, čím ste. Lebo ak ste pokrstení a prijali ste dary Ducha, prijali ste svätosť v zárodku. Zostaňte verní krstu a budete svätí. Netrápte sa nad tým, čo máte ešte urobiť, ostaňte verní tomu, čím ste.
Keby sme všetci ostali verní tomu, čo sme pri poslednej spovedi sľubovali, neboli by sme svätí? Keby sme ostali verní zjavenej Božej láske, neboli by sme svätí? Táto svätosť a dobrota ľudského života by sa potom ukázala aj vonkajším spôsobom.
Ďakujem ti Pane za ruky, do ktorých beriem tisíce vecí. Ďakujem ti za všetko, čo sa nimi dá prejaviť a urobiť druhému. Teším sa, že raz stretnem aj tvoju láskavú náruč, dnes nám zjavovanú.