×

Chcete vytlačiť text s obrázkami alebo bez nich?

3. adventná nedeľa – rok C

    Zástupy sa pýtali Jána: „Čo teda máme robiť?“ On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja: Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.

Lk 3, 10- 18

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Keď si kúpime dajaký nový výrobok, všade nájdeme priložený návod na použitie. Kedysi bolo v obchodoch dobrým zvykom, že nám výrobok predviedli, ukázali, ako sa používa a vysvetlili, ako máme s ním zaobchádzať, aby nám dlho slúžil. Dnes sa s takýmto prístupom obchodníkov prakticky už nestretneme, preto je návod veľmi potrebný, aby sme si informácie o výrobku sami naštudovali.
Aj v dnešnom evanjeliu Ján Krstiteľ dáva ľuďom, ochotným ho počúvať, návod, ako majú žiť a čo majú robiť, aby sa páčili Bohu.
Ľud si totiž zle vysvetľoval Jánovu prítomnosť, lebo ho považoval za prisľúbeného Mesiáša. Bol neznámym prorokom, čudne sa obliekal, stravoval a vyzýval ľud na konanie pokánia. Mnohí ho počúvli a dávali sa krstiť. Lenže Ján vybadal, že viacerí ľudia vnímajú krst iba ako formálny obrad, preto im začal doslova stúpať do svedomia. Dobre totiž vedel, že bez vnútornej premeny zostanú takí, akí boli doposiaľ a pokiaľ nebudú robiť pokánie, zahynú. Lenže Jánovu výzvu nie všetci pochopili, preto sa oháňali praotcom Abrahámom, ktorí nedovolí zahynúť svojim deťom. Ale Ján sa nebál im vyčítať ich hriechy a oznamoval, že nimi neškodia iba sebe a blížnym, ale urážajú aj Boha. A keďže neustále búšil do ich svedomia, mno¬hých to naštartovalo k túžbe po pokání a začali sa zaujímať o to, čo majú pre to urobiť.
Ján trpezlivo všetkým odpovedal – zástupom, mýtnikom aj vojakom: Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne! Nevymáhajte viac, ako vám určili! Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom! Je isté, že takýchto alebo podobných otázok a odpovedí padlo viac, ale v evanjeliu sa zachovali iba tieto, no aj z nich môžeme vydedukovať, že Ján nežiadal od ľudí, aby prestali vykonávať svoju prácu a vykročili za ním, ale aby zmenili svoje vnútro a to, čo konajú, aby konali čestne a spravodlivo.
Možno aj my máme na jazyku otázku, ktorú by sme radi položili Jánovi: A čo ja? Čo ja mám robiť? Lebo z predchádzajúcich odpovedí môžeme mať pocit, akoby sa nás netýkali, veď chvála Bohu, je čo jesť, nie sme mýtnici, ani vojaci… Ale práve cez tieto, v tých časoch lukratívne povolania, chce nás Ján osloviť:
– Nezatvárajte pri telesnej alebo duchovnej biede blížneho oči aj srdce!
– Nebuďte sebeckí!
– Vďačne sa podeľte s jedlom, šatstvom, silou aj vzdelaním!
– Nebuďte brutálni, tvrdí, láskavo sa správajte ku všetkým!
– Nezneužívajte svoje postavenie na presadzovanie svojich cieľov!
– Buďte ľuďmi, ktorí milujú a nie hercami, ktorí lásku iba hrajú!
Pohanský učiteľ Sokrates mal horlivých žiakov, ktorým jedného dňa rozprával o láske k blížnemu a spomenul, že najväčším prejavom tejto lásky je položiť za blížneho život. Po skončení školy sa jeden z jeho žiakov vracal domov, pričom prechádzal okolo popraviska, kde práve pripravovali na smrť odsúdenca. Sokratov žiak sa pretlačil k odsú¬dencovi, objal ho, pobozkal a povedal: Tento nešťastník je môj blížny a ja som ochotný za neho zomrieť. Podľa vtedajších zákonov odsúdenca prepustili a Sokratovho žiaka popravili. Okolostojaci dav zahrnul jeho mŕtvolu kvetmi a v školách ho dávali deťom a mládeži za vzor.
Od nás sa nič také nežiada, ale táto príhoda nás povzbudzuje, aby sme každému človekovi darovali lásku, dobrotu a milosrdenstvo. A to je aj Jánov návod a odpoveď na otázku, čo máme robiť, aby sme sa páčili Bohu.