Pastieri sa poponáhľali a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
Lk 2, 16- 21
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Stojíme na počiatku nového časového úseku, na začiatku Nového roka. Čo nám prinesie? Na jednom obraze je Nový rok porovnávaný s mostom, vedúcim k brehu, ktorý je rozoznať iba v obrysoch. Cez most musíme prejsť, či chceme, alebo nechceme, je to most do neznáma, ale nie do prázdnoty. Spočíva na Bohu, ktorý je pánom aj tohto roka.
Čo môžeme od Boha čakať? Je ešte Kristus tým, s ktorým sa dá počítať? Milióny ľudí s ním už nepočítajú, ticho a nenápadne sa s ním rozišli a stal sa pre nich zbytočným. V Písme však stojí, že iba v ňom je spása. Priznajme sa, že aj my staviame predovšetkým na svoju šikovnosť, známosti, obratnosť… Čo z toho budeme mať, ak Bohu zveríme neistú budúcnosť tohto roka? Bude sa nám lepšie dariť, ako iným? Budeme uchránení od chorôb, utrpenia a bolestí, ktoré postihujú druhých? Rozum nám hovorí, že nie! Náš život bude prebiehať ako život iných ľudí. Teda, aký má význam zveriť náš čas do Božích rúk?
Kto meria náboženstvo podľa zisku a osohu, ten vždy bude sklamaný. Ježiš neprišiel na túto zem, aby nám zaistil krásne, slnečné dni, bez jediného mraku na nebi nášho života, aby nám osušil slzy. Nikdy sa nezaviazal, že odstráni zo sveta choroby a nedostatok. Pre našu spásu zostúpil z neba – to je klasická odpoveď na naše otázky, ale aj výčitky. Chcel priniesť pokoj, zmierenie, vykúpenie zo strachu. Preto ani jeho nevytlačilo ľudstvo z bežných medzí: stál pred súdom, trpel, zomrel…
Apoštol Pavol hovorí: Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. S príchodom Ježiša na zem čas dostal novú kvalitu a hoci on tiež žil v našom ľudskom čase, predsa nad časom stojí. Ako Boh spojil minulosť a budúcnosť v živú prítomnosť spásy. On obopína dejiny ľudstva od nepreskúmanej minulosti až do nevyspytateľnej budúcnosti. Ako náš Pán a náš Brat, stojí vedľa nás na začiatku roka, ktorý počítame po Kristovi. Toto počítanie znamená pre kresťana omnoho viac, ako počítanie podľa nášho letopočtu. Hovorí nám, že na našej strane stojí niekto, kto nás predišiel na večnosť, a predsa nám patrí. S ním a v ňom dostávajú naše životné roky nesmiernu cenu. Kto je vierou ponorený do Krista, pokojne môže prijímať čas a správne mu rozumieť. Apoštol žiada, aby sme čas správne užívali, lebo každý deň je poznamenaný ponukou, ale aj Božím nárokom na nás.
Zo športu vieme, čo znamená dobrý štart. Niekedy môže byť rozhodujúcim faktorom víťazstva a rekordu, alebo naopak, prehry. „Zaspať“ na štarte sa nevypláca. Po silvestrovskej noci je mnoho tých, ktorí zaspia a neprídu na bohoslužbu. My k nim nepatríme, lebo chceme prvé hodiny Nového roka zasvätiť tomu, ktorý nám ich doprial, od ktorého všetko pochádza a k nemu má aj smerovať.
V tieto dni si budeme priať šťastný Nový rok. Aby to však nebola iba fráza, treba si uvedomiť, čo je podstatou šťastia. Ukazuje nám to Mária – Bohorodička. Alžbeta o nej prehlásila: Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. Aj my budeme šťastní iba do tej miery, nakoľko uveríme svojmu Bohu, nakoľko dokážeme spojiť svoj život s jeho vôľou.
Býva to matka, ktorá učí svoje deti prvým krokom, prvým slovám… Býva to matka, ktorú deti napodobňujú v spôsobe jej konania. Daj Boh, aby to bola Matka Mária, najdokonalejšia kresťanka, ktorú v tomto roku budeme napodobňovať. To si všetci navzájom želáme: Mária, Matka Božia a Matka naša, buď s nami po celý tento rok!