Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: „Pozhovej mi a všetko ti vrátim.“ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: „Vráť, čo mi dlhuješ!“ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: „Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.“ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: „Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Mt 18, 21- 35
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
V 7. storočí bol biskupom Alexandrie Ján, ktorého ľudia volali Almužníkom, pretože čokoľvek dostal od bohatých veriacich, to hneď rozdal chudobným. Jeho telesné ostatky sú uložené v našej katedrále. Raz mal veľký problém. Jeden
z bohatých kresťanov sa horlivo zúčastňoval sv. omše, ale nechcel odpustiť urážku svojmu známemu. Biskup chcel situáciu riešiť, a tak pozval muža do svojej súkromnej kaplnky na sv. omšu. Dohovoril sa s miništrantom, že keď sa budú modliť Otčenáš, obaja pri slovách: A odpusť nám naše viny – zmĺknu. Muž sa cítil poctený pozvaním a horlivo spolu s miništrantom odriekal slová patričných modlitieb. Ale veľmi sa začudoval, keď pri modlitbe spomínanej časti Otčenáša náhle biskup aj miništrant zmĺkli a iba on sám hovoril A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Keď tie slová odzneli, biskup sa obrátil na neho so slovami: Zamysli sa teraz nad prosbou, ktorú si pred chvíľou vyslovil pred Ježišom. Prosil si ho o odpustenie svojich hriechov. Ak však ty nechceš odpustiť svojmu blížnemu, je tvoja modlitba úprimná a hovoril si pravdu? Môže ti Boh odpustiť? Zahanbený odpustil urážku a už s čistým svedomím pokračoval vo sv. omši.
Všetci sme podobní Petrovi na základe dnešného evanjelia. Všetci máme ten istý problém ako on. Preto sa nám zdá, ako keby sa spýtal aj za nás, lebo táto otázka zamestnáva každého z nás: Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz? A pretože je to aj naša otázka, tak aj odpoveď je aj pre nás: Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. A na zamyslenie a pochopenie predkladá podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi. Kráľ najprv odpustil dlh svojmu sluhovi, čo v tých časoch boli obrovské peniaze, ale tento sluha nechcel odpustiť inému sluhovi dlžobu sto denárov, čo bola nepatrná suma a kvôli tomu ho dal zavrieť do žalára. Keď sa to kráľ dozvedel, stiahol naspäť svoje odpustenie a dal ničomného sluhu väzniť, pokiaľ všetok dlh nezaplatí.
Tým sluhom sme aj my. Veľkým dlhom je naše previnenie a náš hriech pred Bohom. Kto ho urazí smrteľným hriechom, ten sa od neho odvráti a nemá v sebe jeho život. Aj keby mal pred sebou dlhé roky pozemského života, sám sa nijako z tohto dlhu nevyslobodí. Len Boh ho môže dlhu zbaviť. On je láskyplný Otec a kto padne pred ním na kolená, pokorí sa a oľutuje svoj hriech, tomu odpustí, ale pod jednou podmienkou, ak aj my odpustíme svojim vinníkom. Teda Boh neviaže svoje odpustenie iba na našu ľútosť, ale aj na naše odpustenie svojim blížnym. A aby sme na to nikdy v živote nezabudli, vložil do modlitby, ktorú nás naučil jeho Syn prosbu: Otče, odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom.
Teraz iste prelietajú našou mysľou všelijaké myšlienky a niektorí si možno poviete: Je veľmi ťažké, ba až nemožné, aby som odpustil, zabudol a nehneval sa… Ježiš však jasne hovorí, že je to možné, dokonca to tak musí byť!
Keď nastúpil na trón francúzsky kráľ Ľudovít XII., napísal si na papier mená svojich nepriateľov a k niektorým pripísal krížik. Keď jeho dvorania videli papier a pri niektorých menách aj krížik zľakli sa a začali opúšťať kráľovský dvor, lebo sa báli pomsty. Napokon si ich kráľ dal zavolať a povedal im: Zľakli ste sa krížika pri mene? On neznamená pomstu a smrť pre vás, ale zabudnutie a odpustenie podľa vzoru Ježiša Krista.
Sv. František Saleský povedal: Keby mi môj nepriateľ vylúpil jedno oko, tak by som sa tým druhým ešte stále na neho s láskou pozeral.
Všetci máme v pamäti, keď na sv. Jána Pavla II. bol spáchaný atentát. Čo urobil, keď sa uzdravil? Išiel do rímskej väznice, a tam sa udialo ojedinelé stretnutie v ľudských dejinách – obeť sa stretla s vrahom. Nie pred súdom, kde by sa navzájom mohli obviňovať a vyrovnávať si účty, ale v cele väzňa, kde si vedľa seba sadli ako bratia a strávili pol hodiny v rozhovore. Petrov nástupca mal vtedy asi najväčšiu a najúčinnejšiu kázeň vo svojom živote. Konkrétnym činom ukázal, že dobre pochopil slová, ktoré tvorili záver dnešného evanjelia: Musíme zo srdca odpustiť svojmu bratovi.
Možno si poviete: My sme ďaleko od toho, aby sme vedeli tak veľkodušne odpustiť. Ale prečo? Preto, lebo sme ďaleko od Ježiša. Čím mu je človek bližšie, tým ľahšie dokáže odpustiť. Preto sa každý deň priblížme v krátkej a vrúcnej modlitbe k Ježišovi a potom každú nedeľu vo sv. omši, kde nám sprítomňuje svoje utrpenie na Kalvárii. Tu je jeho kríž, tu počujeme jeho slová, ktoré sa vzťahovali na jeho katov: Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia. Nám nikto neublížil tak veľmi, ako jemu – slovami, posmechom, bičovaním, tŕním korunovaním, pribitím na kríž, a predsa im odpúšťa a modlí sa za nich.
K milosrdnému a odpúšťajúcemu Ježišovi sa priblížme, pohliadnime na jeho kríž a prosme ho: Pane Ježišu, ukrižovaný, odpúšťajúci, milujúci aj nepriateľov, pretvor naše srdcia, podľa svojho Srdca!