×

Chcete vytlačiť text s obrázkami alebo bez nich?

4. adventná nedeľa – rok B

Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.

Lk 1, 26- 38

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Oddávna, trikrát cez deň, zaznieva po našich mestách a dedinách hlahol zvonov na Anjel Pána. Rozlieha sa po horách, dolinách, a nielen na Slovensku, ale aj v stovkách krajín sveta. Mohli by sme povedať, že odkedy zaznel tento anjelov pozdrav v Máriinom dome, odvtedy už neumĺkol. Prechádza už dve tisícročia, z generácie na generáciu, z úst do úst… Medzi prvými modlitbami, ktoré sme sa ako deti naučili, bola modlitba: Zdravas, Mária… a môžeme povedať, že je to práve ona, ktorá na perách kresťanov je akýmsi nepretržitým vzdychaním zeme k nebu.
V dnešnom evanjeliu počujeme o jej zrode. Anjel Gabriel prezrádza veľkosť Panny Márie, keď ju oslovuje: Milosti plná a povoláva ju k dôstojnosti matky Božieho Syna, pričom očakáva jej súhlas. Vďaka Máriinej slobodnej odpovedi: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova, prichádza na svet Spasiteľ a nastáva okamih vtelenia, kedy Boží Syn prijíma ľudské telo.
Bola to veľká historická chvíľa a napätie v Nazarete, keď sa Boh ponúka ľudstvu, pričom hlavný otáznik visí nad devou Máriou. Dokáže v tej jedinečnej chvíli, dať svoj život k dispozícii Božím plánom? Ide o riskantné, ba až revolučné rozhodnutie. Mária je z Božieho posla vyľakaná, ale uvažuje triezvo: Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám? Anjelove argumenty ju však privedú k súhlasu prijať materstvo: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.
Mária nemá v dejinách spásy obdoby, nemôže nikoho napodobniť, koná ako originál, koná samostatne. Jej odpoveď nie je len jej osobným súhlasom, ale bola daná v mene celého ľudského pokolenia. V jej súhlase zaznievajú všetky súhlasy, ktoré sa vznášajú zo zeme k Bohu.
O pár hodín začneme oslavovať Vianoce, kedy sa Boh približuje k ľudskej duši. Každý totiž zakúsil akési zvestovanie a svoje osobné stretnutie s Bohom, ktorý nás navštevuje, klope a trpezlivo čaká. Boh sa nás osobne dotýka svojou milosťou a hovorí k nám niekedy nepredvídane, uprostred práce, pri čítaní školskej učebnice či skrípt, v kolobehu života, raz cez bolesť, inokedy cez rozlúčku, žiaľ, ale aj cez radosť. Niekedy cez vieru, nádej a lásku alebo svätosť, cez dary Ducha, cez hrdinstvo trpiaceho alebo veriaceho človeka. Inokedy nás zastaví pri modlitbe, pri svätej omši, pri čítaní alebo počúvaní Božieho slova. Vždy však čaká na našu odpoveď, nikdy nikomu nič nevnucuje, lebo rešpektuje našu slobodu. Chce, aby každý človek, podobne ako Mária, dal slobodnú odpoveď na jeho pozvanie. Koľko však týchto ponúk zostane v životoch ľudí zamietnutých, nepovšimnutých a zanedbaných?
Kde však Boh od nás počuje čo len slabučké áno, tam v príhodnej chvíli prichádza veľké vnútorné osvietenie, prehĺbenie viery, zmena života, duch pokánia a nové priľnutie k Bohu. Čo robí kresťanstvo príťažlivým, sú príklady kresťanského života, ktorý vôbec nemusí žiariť iba z mužov a žien vyhlásených Cirkvou za svätých.
Kňaz sa spýtal dospievajúcej dievčiny, ktorú nedávno pokrstil:
– Tak, čo ti dal krst? Zmenilo sa niečo v tvojom živote?
– Áno, žijem celkom ináč. Som tomu veľmi rada…
– A môžeš povedať úprimne, hrešila si pred krstom?
– Áno, musím priznať, že som hrešila…
– A teraz, keď si pokrstená, nehrešíš?
Slečna sa na chvíľu zamyslela:
– Áno, aj teraz hreším…
– Nuž, aký je v tom rozdiel? Zmenilo sa teda niečo v tvojom živote?
– Áno, pred krstom som za hriechom bežala, teraz po sviatosti krstu pred ním utekám…
Všetci vieme, aké dôležité je mať pred očami živý vzor, lebo teória bez života je nudná. Apoštol Pavol si trúfol ukázať seba ako vzor kresťanského života, čo si my, z pochopiteľných dôvodov, nemôžeme dovoliť. Preto potrebujeme ukázať na živé vzory, akým je aj oná novopokrstená dievčina, z ktorých vyžaruje sila Kristovho posolstva.
Na čele tohto davu Kristových svedkov stojí Mária, od ktorej sa učme bez výhrad odpovedať na Božie výzvy: Bože, som tvoj služobník, tvoja služobnica, nech sa mi stane podľa tvojho slova…