V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.
Jn 2, 1- 11
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Všetko je raz, prvý raz. Prvý raz dieťa povie slovo „mama“, prvý raz ide do škôlky, prvý raz ide do školy, prvý raz ide na strednú alebo vysokú školu, prvý raz sa pobozká, prvý raz tancuje, prvý raz ide na dovolenku k moru, prvý raz prekročí bránu seminára alebo kláštora… A mohli by sme donekonečna pokračovať.
Aj Ježiš urobil svoj prvý zázrak a hneď na svadbe. Tento zázrak nám pripomína rodinu a manželstvo. Spomínate si ešte na deň svojho sobáša? Na deň, o ktorom vám hovorili, že je najkrajším vo vašom živote? Spomínate si ešte na blahopriania, maily a SMS-ky, ktorými vám ľudia blahoželali? Kde sa to všetko podelo? Mnohí už aj zabudli na dátum najkrajšieho dňa v živote. A tu nehovorím iba o starých manželoch, ale aj o tých mladých, ktorí pri nahlásení krstu dieťaťa dlho lovia v pamäti onen dátum. Často je to spojené s poznámkou: Keby ma teraz videla manželka, to by som si veru nedal za klobúk…
Dnešný príbeh z evanjelia dáva príležitosť všetkým, ktorí žijú v manželstve aj tým, ktorí sa naň pripravujú, zamyslieť sa ako je tomu u vás doma, vo vašej rodine. Lebo Ježiš svoj prvý zázrak urobil z lásky k novomanželom a verejne vystúpil na orientálnej svadbe. Či jeho prítomnosť bola garanciou, že predmetné manželstvo bude šťastné, to nevieme, Sväté písmo o tom mlčí. Ale vieme, že premenením vody na víno Ježiš naznačil nutnosť premeny sveta a ľudí.
Pán sa na svadbe správal ako bežný svadobčan. Iste bol veselý, radoval sa, zatancoval si, lebo mu bolo dobre medzi ľuďmi, ktorí ho mali radi. Svojou účasťou chcel navždy povedať, že manželská láska je odrazom Božej lásky, a ak má táto láska vytrvať medzi dvomi ľuďmi, ak jej plameň má horieť počas celého ich života, musí ho oživovať iskra Božej lásky.
Snáď nikdy neexistovalo toľko manželských a predmanželských poradní ako dnes, toľko kurzov poriadaných pre snúbencov zo strany Cirkvi, nikdy sa nenatáčalo toľko filmov a inscenácií s manželskou tematikou, takže by sa dalo predpokladať, že všetky manželstvá budú šťastné. Opak je však pravdou.
Na otázku reportéra slávnemu hercovi: Ktorý deň vo vašom živote bol najšťastnejší? odpovedal: Keď nás rozviedli!
Svätý Otec sv. Ján Pavol II. v Apoštolskej exhortácii Familiaris consortio v bode 7 píše: Veriaci – pretože žijú v takomto svete pod tlakom vykonávaným hlavne hromadnými oznamovacími prostriedkami – nie vždy vedeli a vedia sa vyhnúť nákaze, prameniacej z úpadku základných hodnôt a stať sa akoby kritickým svedomím tejto rodinnej kultúry a aktívnymi činiteľmi pri budovaní ozajstného rodinného humanizmu. Ako jeden z najpovážlivejších znakov tohto javu synodálni otcovia zdôraznili najmä rast počtu rozvodov a nadväzovania nového spolužitia zo strany samých veriacich a tiež uzatváranie iba občianskeho manželstva, čo je v rozpore s povolaním pokrstených veriacich, ktorí sa majú „sobášiť v Pánovi“. Ďalej je to uzatváranie manželstva bez živej viery z iných dôvodov a odmietanie mravných noriem, ktoré riadia a povznášajú z ľudskej i kresťanskej stránky manželský pohlavný život. Naše obdobie potrebuje múdrosť.
Na mnohých miestach pri svadbách sa dodržiava zaujímavý zvyk. Čestné miesto za vrch stolom ostane prázdne. Všetko je tam však pripravené: tanier, príbor, pohár… A keď sa svadobčan neznalý veci spýta: Pre koho je to miesto pripravené, odpovedia mu: Pre Ježiša. A vysvetlia: On, ktorý bol prítomný na svadbe v Káne, musí byť prítomný aj na našej…
Iste by bolo viac šťastnejších manželstiev a rodín, keby Ježiš bol prítomný nielen na obrade a svadbe novomanželov, ale aj v ich ďalšom živote. Dal by Pán, aby naši kresťanskí manželia vždy pamätali na Máriine slová: Urobte všetko, čo vám povie! A on premení ich slabosti v silu, ich bolesti, starosti a problémy na radosť, presne tak ako premenil vodu na víno.