Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník ktorého Ježiš miloval povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty - bol totiž nahý - a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.
Jn 21, 1- 14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Pokojnú hladinu ľudského vedomia vie narušiť nespravodlivosť, ktorá sa okolo nás šíri v akejkoľvek oblasti a podobe. Nespravodlivosť pociťujeme doma, v práci, v škole, v súkromnom živote, ale aj v náboženstve. Veriaci človek je mnohokrát podráždený a nešťastný z toho, koľkokrát sa do viery a náboženstva naráža z mnohých strán, čo ho znechucuje a oslabuje jeho vieru. Ale treba jedným dychom dodať, že mnohokrát aj posilňuje vieru a pomáha mu, aby za ňu ešte viac bojoval a chránil si ju.
Viera apoštolov tiež nebola iná. Bola skúšaná, ale aj posilňovaná. Ježišovo zjavovanie sa ich v nej upevňovalo. A o tom je dnešné evanjelium.
Apoštoli opúšťali mesto, kde sami bojovali o život a utekali preč, kde by sa im ľahšie dýchalo. Utekali v nádeji, ktorú im dával Ježišov prísľub, že ich nenechá ako siroty, ale vráti sa k nim. Nepochybne odišli do Kafarnauma, bývali v Petrovom dome, ale horšie to bolo so stravou. Mešec s peniazmi bol preč, prameň almužien tiež vyschol, a tak im neostávalo nič iné, než sa vrátiť k veslám a sieťam. Peter sa prvý vydal k jazeru a ostatní ho nasledovali. Jeho loď tam ešte stála priviazaná o breh, nastúpili do nej, ale nedarilo sa im. Celú noc sa márne snažili, ale nič nechytili. A iste to nebolo prvýkrát.
Ráno zbadali na brehu jazera človeka, o ktorom sa nazdávali, že je dajaký kupec, ktorý čaká na úlovok. On im však prikázal znova spustiť sieť, oni ho poslúchli a chytili toľko rýb, že ju nedokázali ani vytiahnuť. A zrazu spoznali, že je to Ježiš. Aj toto zjavenie posilnilo ich vieru, ktorú po Pánovom zmŕtvychvstaní šírili ďalej, ba pre jej šírenie podstúpili aj mučenícku smrť.
Inak tomu nebude aj v našom živote. Viera v Ježiša, ktorú sme prijali, a ktorú vyznávame, udržala sa až do dnes, hoci cez dlhé stáročia jej existencie ju ohrozovali, ale aj posilňovali, mnohé nepriateľské sily. Lebo každé ohrozenie je zároveň aj posilnením. Tak tomu bolo v prvotnej Cirkvi, a tak je tomu aj dnes. Skutky apoštolov o tom pekne píšu: Cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha.
Podobná situácia je aj dnes, keď veľa samozvaných „expertov“ na náboženské otázky s radosťou sa oborí do Cirkvi, pápeža, biskupov či kňazov, pritom mnohým z nich Cirkev dala možnosť vyštudovať, získať akademické tituly, poprípade prijali aj svätenie, ale z ľudskej slabosti zlyhali. Miesto toho, aby robili pokánie, napádajú tú, ktorá sa o nich starala, a ktorú kedysi nazývali svojou Matkou. Ale aj tu platí skutočnosť overená stáročiami, že každé takéto alebo podobné vystúpenie namierené proti Cirkvi, sa raz obráti proti tomu, kto ho vedie. Pre veriacich mnohokrát býva posilnením ich viery, čo iba dokazuje, že všetko je v Božích rukách a navždy zostane tajomstvom, cez koho, kde a ku komu Pán prichádza, aby posilnil jeho vieru. Dnes už každé vystúpenie proti Cirkvi ich vlastne posilňuje, aby prehĺbili a oživili svoju vieru v Zmŕtvychvstalého, ktorý sa už 2000 rokov zjavuje a prihovára sa.
Pre nás z týchto úvah plynie výzva, aby sme uprostred nášho života Krista spoznávali v blížnych a zjavovali im skutočnosť, že on žije a žije v nich. My sme túto vieru dostali, preto ju musíme dávať a nikdy si ju nenechajme oslabiť a znechutiť. Zmŕtvychvstalý Pán žije uprostred nás, je pri nás a v nás. Neustále sa zjavuje v Eucharistii, ktorá je svedectvom jeho prítomnosti v tomto svete. Pochopme to, prichádzajme k nemu, spoznávajme ho a tešme sa s ním.
Pierre Leffévre v knihe Veľké pravdy v malých príbehoch, rozpráva o bohatom obchodníkovi, ktorý nemal deti, ale ku ktorému na prázdniny prichádzal synovec. Život synovca bol bez chuti niečo v živote dokázať. Hovorieval si, že strýko je bohatý a iste bude po ňom dediť. Raz, keď sa na to strýka spýtal, dostal odpoveď: Vo svojom testamente ti nechám to, čo potrebuješ pre dobrý štart do života. Krátko na to strýko zomrel. Mladý muž vyhľadal advokáta a ten mu prečítal časť testamentu, ktorým mu strýko oznamuje: Svojmu synovcovi zanechávam sumu piatich mariek a Malý katechizmus, aby nestaval svoj život na piesku, ale na pevnom základe pravdy. Strýko vedel, že chlapec by ešte viac zlenivel, keby zdedil veľa peňazí. To by určite nebol dobrý štart do života. K tomu potreboval skôr jasnú orientáciu, ktorú nájde v katechizme.
Hľadajme vzkrieseného Pána nie v bohatstve, moci, kariére a postavení, ale v Katechizme, čím dokážeme, že na svete niet moci, ktorá by dokázala prevýšiť, ochudobniť či oslabiť našu vieru v Zmŕtvychvstalého.