Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej. A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia! Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť. Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji.
2 Pt 3, 8-14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Doznajme si, koľkokrát sa za deň pozrieme na hodinky a kontrolujeme čas. Často povieme, že náš čas je vypočítaný do poslednej minúty a niekedy odkladáme aj dôležité veci s tvrdením, že nemáme na ne čas.
V dnešnom druhom čítaní apoštol Peter píše: U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Jeho tvrdenie je iné ako tvrdenie mnohých ľudí. On totiž poukazuje na Boží čas, ktorý je iný ako ľudský.
Ako ľudia hodnotia čas?
Rodičia v tomto predvianočnom období vravia deťom: Keď budeš dobrý, dostaneš pod stromček horský bicykel, počítač, mobil… A netrpezlivé deti počítajú, koľkokrát sa ešte vyspia…
Dospelý človek chodí do práce, často je v nej od svitu do mrku, len aby zarobil dostatok peňazí a kariérne postúpil.
Dôchodcovia v mestách sa často nudia. Ich deň tvoria prechádzky, stretnutie s priateľmi pri kávičke, debaty na lavičke
v parku a vysedávanie pred televízorom alebo počítačom. Týmto ľuďom sa čas doslova vlečie.
Dôchodcovia na dedine sa nemusia nudiť, lebo pracujú v záhrade, starajú sa o údržbu domu, venujú sa vnúčatám, pričom chcú vykonať rovnaké množstvo práce ako zamlada a hoci večer zistia, že urobili sotva polovicu z toho, čo si naplánovali, predsa povedia: Ako ten čas letí!
Blíži sa ďalší rok, nový čas. Ako veľmi sa svet za tých 2021 rokov zmenil! Aký obrovský pokrok urobila veda a technika, ale aj ako veľmi sa zmenili ľudia a usporiadanie sveta. 2021 rokov je iste obrovská doba, ale čo je to proti miliardám rokov, keď bol svet stvorený a my si k jeho plynutiu pomáhame pozemským pojmom čas. Iba Boh je večný, preto čas u neho, v našom zmysle, neexistuje. Peter, a aj Žalmista na to reagujú: U Pána je jeden deň ako tisíc rokov.
Na počiatku kresťanstva sa mnohí domnievali, že koniec sveta nastane skoro a oni budú oslávení. Títo ľudia zle odhadli pojem času, veď keby svet skončil v prvom alebo druhom storočí, koľkí by boli spasení, koľkí hriešnici obrátení, koľkí kresťania by zomreli ako mučeníci a koľko by bývalo vyznávačov? Pri skorom konci sveta by boli tieto počty veľmi malé.
Koľko svätcov za tých 2021 rokov oslávilo Boha? Litánie nám ukazujú iba ich nepatrný zlomok, a ako dlho bude ešte Cirkev oslavovať Boha a dávať svetu nových svätcov, to vie iba Všemohúci Pán času a večnosti.
Apoštol Peter vysvetľuje nedočkavcom, aby sa nebáli, lebo ten deň určite príde, ale bude to nečakané ako keď príde do domu v noci zlodej. V našich časoch, hlavne sektári, očakávajú skorý Pánov príchod. Aj my sme toho svedkami ako vymýšľajú rôzne dátumy a miesta, kde to všetko začne. Zdôvodňujú to tým, že vo svete je veľa nešťastí, zemetrasení, vojen…, čo im evokuje koniec. Vieme však, koľko zemetrasení povodní, vojen bolo napríklad v prvom tisícročí? Kedysi neboli masovokomunikačné prostriedky, a teda ľudia o sebe ani o tom, čo sa dialo v ich blízkosti, nevedeli. Pritom je zaujímavé, že tí, ktorí predpovedajú koniec, často z toho nerobia závery pre seba a svoj život, ale myslia si, že sa to týka tých druhých. Oni sami neveria ani v Boha, ani v nesmrteľnú dušu, ani vo večnú odmenu či trest.
My, veriaci, myslíme na koniec, na Pánov príchod a k tomu nám pomáha práve Advent. On nás má povzbudiť, že človek sa neskladá iba z tela, ale aj z duše a čas, ktorý nám Boh dopriava, máme vedieť správne využiť. Čas, ktorý žijeme na zemi je iba nepatrným zlomkom času, ktorý nás čaká vo večnosti, ale od tohto zlomku času, závisí naša večnosť.
Istá babka sa sťažovala kňazovi na problémy s modlitbou: Večer som už taká unavená, že len málokedy sa pomodlím tak, ako by som si priala. Kňaz jej navrhol: A čo tak pomodliť sa viac cez deň, keď ste čerstvá? Ona na to: Ale otče, na to nemám čas. Viete mám záhradu, treba ju obrobiť, keď prídem zo záhrady, mám sliepky, prasiatko a všetko treba nakŕmiť a k tomu navariť a upratať. Na modlitbu cez deň skutočne nemám čas.
Zaiste, mnohé veci sú dôležité, ale ak nám bránia budovať dôverný vzťah s Bohom, potom sú to naši nepriatelia, ktorí pomaly nahlodávajú našu vieru, ak v takomto prípade vôbec možno hovoriť o viere. Pritom je ustanovené človekovi, že raz musí zomrieť a potom príde súd. Využime Advent nielen na prípravu na Vianoce, ale aj na stretnutie s Bohom. Robme pokánie, pristupujme k sviatostiam a konajme dobré skutky