×

Chcete vytlačiť text s obrázkami alebo bez nich?

4. adventná nedeľa v roku B

Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávi­dovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a poro­díš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyš­šieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zo­stúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.

Lk 1, 26-38

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Niekedy pri svätých omšiach máme pocit, že v čítaniach zo Svätého písma počúvame stále jedno a to isté. Možno sa pristihneme aj pri tom, že úryvky poznáme už spamäti a v duchu si text hovoríme ešte pred kňazom, ktorý ho číta.
Aj dnešné evanjelium sme už iste počuli nespočetnekrát a pri jeho počúvaní máme pred očami obraz, kopírujúci obrazy slávnych umelcov, ktorí túto udalosť dali na plátno. Mária kľačí na kľakátku v útulnej izbičke nazaretského domu, za ňou je otvorené gotické okno cez ktoré prichádza posol z neba. Nám však nebude ťažké vytušiť, o čo v tejto správe ide. Predovšetkým, že zvestovanie nebolo žiadnou idylkou, lebo evanjelista jasne hovorí, že Mária najskôr nechápala, a potom sa bála.
V podobných situáciách sa ocitáme aj my, máme pochybnosti a strach. Týka sa to života osobného, občianskeho aj duchovného. Koľkokrát sa pýtame: Robím dobre? Rozhodol som sa správne? Prečo vláda jedná tak, a nie inak? Volil som správne? Píšu novinári pravdu? Môžem veriť správam v televízii či na internete? Určil mi lekár správnu diagnózu? Má Biblia pravdu? Koná Cirkev správne a nemala by sa radšej prispôsobiť viac dnešnému svetu?
Ako sa zachovať voči týmto alebo im podobným pochybnostiam? Vieme, že niektorých veriacich pochybnosti hlásané a podporované ateistami alebo rozličnými sektármi priviedli k odpadnutiu od viery. Iní sa v pochybnostiach trápia, považujú ich za hriech a spovedajú sa z nich. Ďalší však v pochybnostiach hľadajú pravdu, aby sa ich zbavili, čo je jediná správna cesta.
Ako sa v pochybnostiach zachovala Mária? Aj ona sa spýtala: Ako sa to stane? Napriek tomu však nevyžaduje dôkazy a uspokojí sa s teológiou srdca. Prejaví voči Bohu oddanosť, ktorou mu dôveruje a cez dôveru prekonáva aj strach. Anjelove slová: Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha, to jasne potvrdzujú.
Ako sa máme zachovať my? Nie je dobré si zatvárať oči pred pochybnosťami, lebo mnohí kresťania trpia predsudkom, že pochybnosť je niečo neslušné a nepatrí k dobrému katolíkovi. V pochybnostiach sa umárajú a hanbia sa s nimi priznať kňazovi či blízkym ľuďom, dokonca si ich ani nechcú pripustiť a potláčajú ich v sebe. Mária ukazuje ako v pochybnostiach postupovať – jednoducho a otvorene sa pýtať: Ako sa to môže stať? Ako je to možné?
Je tu však ešte aj ľudský strach, a keby sme mysleli na to, čo hovoríme, nastalo by pri modlitbe Pána pri slovách: Buď vôľa tvoja… hrobové ticho. My sa totiž Boha bojíme a vinu na tom má naša zlá predstava o ňom ako o pomstiteľovi za ľudské hriechy. Boh je síce spravodlivý, ale predovšetkým milosrdný.
Často rozprávame o bázni Božej, čo však neznamená strach, ale synovskú úctu. Boh všetko, čo robí, je dobré. Máriinu bázeň rozptýlilo oznámenie, že našla milosť u Boha. Dôverovala mu, že má s ňou dobré plány, a preto súhlasila. Aj to zachytil evanjelista: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.
Stojíme na prahu vianočného tajomstva, ktoré hovorí, že aj v mojom živote začína veľká chvíľa zvestovania. Tak ako tomu bolo aj v živote svätého Stanislava Kostku, patróna študujúcej mládeže, ktorý žil v polovici 16. storočia. V jeho životopise čítame, že v chorobe mal mimoriadne zážitky. Jedným z nich bol aj ten, keď v chorobe prosil, aby mu priviedli kňaza, ktorý by ho zaopatril. Rodina, v ktorej žil, mu túto prosbu nechcela splniť. V jednej noci pred smrťou bol pri ňom ošetrovateľ, ktorý pod prísahou potvrdil skutočnosť, ktorá sa stala skôr, než svätec zomrel. Stanislav pozbieral posledné sily, kľakol si na posteľ, vrúcne sa modlil ako pred svätým prijímaním a pokorne sa bil v prsia. Keď skončil, pristúpil k nemu anjel, zrejme jeho anjel strážny a podal mu Eucharistiu. On ju zbožne prijal a pokojne zomrel.
Boh nám nepošle anjela, on prichádza sám a svoje narodenie, smrť aj zmŕtvychvstanie mi ponúka a tiež sa ma pýta ako Márie, či ho prijmem a čaká na odpoveď. Ako mu odpoviem? Zverím sa mu? Som ochotný/á žiť podľa evanjelia?
Teda, nielen vianočný strom, koledy, betlehem, polnočná, darčeky, ale predovšetkým život. To odo mňa očakáva. Mám dostatok síl a odhodlania vyznať s Máriou: Som služobník, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova?