V sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.
Mk 1, 21-28
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Zápasíte s pochybnosťami vo viere? Chceli by ste mať hlbšiu vieru? Túžite lepšie poznať Boha? Ak áno, nie ste sami, sú nás celé zástupy! Z dejín poznáme veľkých svätcov, ale aj ľudí zo súčasnosti, ktorí aj keď boli a sú hlboko veriaci, nevyhli sa pochybnostiam vo viere, pričom prechádzali obdobím duchovného sucha, keď im nič, čo sa týka náboženstva a viery nechutilo a Boh sa im zdal byť neskutočne vzdialený.
Prekážkou v upevňovaní viery, môže byť niekedy negatívny postoj, pod vplyvom ktorého sa obávame pristúpiť k zmene života. Vtedy si hovoríme slová, ktoré sme počuli v evanjeliu: Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Túto otázku však preráža posolstvo dnešného evanjelia, ktoré o Ježišovi vydali ľudia, ktorí boli svedkami vyhnania diabla: Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho. Ježiš má moc aj nad nečistými duchmi, má moc očistiť naše srdcia a urobiť našu vieru mocnejšou. Ak prijmeme evanjeliové posolstvo, potom pocítime moc Ježišovho učenia. Ono nám poskytuje štyri kroky k zmene života: pochopenie, očistenie, odrieknutie a prijatie.
Pochopenie je prijatím skutočnosti, že Boh zasadil do srdca každého človeka vieru. Náboženstvo je znakom duševného zdravia, pochybovačnosť a skepticizmus, znakom choroby. Neveriť je nenormálne, veriť je normálne, lebo normálny človek s radosťou objíma vieru, ale pochybovač neuverí, dokiaľ sa nevylieči z negatívnych spomienok, ktoré ho ochromujú a blokujú v ňom možnosť vidieť Boha. Keby sme zhromaždili všetkých najväčších intelektuálov sveta a spýtali sa ich, koľkí veria v Boha, nie všetky ruky by sa zdvihli. Je to preto, lebo viera nie je záležitosťou inteligencie a výsledkom rozumu, ale je záležitosťou inštinktu.
Vedci pred časom potvrdili, akú silu má inštinkt. Doktor Maurícius skúmal vtáka Snovača, žijúceho v južnej Afrike, ktorý si robí hniezdo z trstiny. Tú pospája tenkou trávou a otvor do hniezda si urobí na jeho dne, čo nerobí ani jeden vták. Bádateľ chcel vyskúšať silu jeho inštinktu, a tak z hniezda zobral dve vajíčka, doniesol ich do Ameriky a nechal ich vyliahnuť v umelej liahni. Z vajíčok úspešne vychoval niekoľko generácií, ktoré boli chované v zoologických záhradách. Piatu generáciu priniesol do Afriky a vypustil do prirodzeného prostredia. Vtáci našli trstinu aj tenkú trávu a vybudovali si hniezda s otvorom na dne.
V prírodných vedách sú tajomstvá, ktoré sa dajú vysvetliť iba na základe inštinktu. Ak Boh chcel zabezpečiť, aby pravda nebola nikdy zavrhnutá alebo umlčaná, vložil ju do inštinktu. Tak to urobil aj s náboženstvom, ktoré vložil do ľudskej mysle a do ľudského srdca.
Druhým krokom k zmene života je očistenie. Všetky záporné city a emócie, ktoré by v živote mohli blokovať našu vieru, sú výkrikom: Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Ježiš povedal, že ak chceme Boha uvidieť, musíme sa znova narodiť a potrebujeme transfúziu duchovnej krvi. Potom nový duch Ježiša Krista, podobne ako nová krv, preteká cievnym systémom a my sa stávame novými ľuďmi, podobne ako uzdravený človek v synagóge, ktorý bol posadnutý nečistým duchom.
Tretím krokom je odrieknutie. Znamená zrieknuť sa všetkého, čo nám prekáža. V živote každého z nás je niečo, čo budeme musieť zanechať a opustiť. Iste mi dáte za pravdu, že najbližšie pri Bohu sme sa cítili vtedy, keď sme po niečom veľmi túžili a napriek tomu sme sa dokázali toho vzdať. Práve vtedy, keď sme niečo poskytli zo seba, bola to príležitosť pre Boha, aby sa v nás prejavil. To nie je príkaz schudnúť, postiť sa, upratať si byt..., aby sme videli Boha. Je to príkaz mať čisté srdce, vzdať sa niečoho, čo máme veľmi radi. Môžu to byť peniaze, prejedanie sa, alkohol, drogy, cigarety, smilstvo, ale aj sláva, kariéra, panovanie nad inými... Sú to veci, ktoré nás brzdia, aby sme boli bližšie k Bohu. Odrieknutie je výzvou k odhodlaniu sa na duchovné dobrodružstvo, aby sme zažili Boha.
Posledným krokom je prijatie. Kto z nás nepočul o Matke Tereze? Väčšina z nás ju síce nestretla, ale celý svet hovoril o nej ako sa zriekla všetkého pohodlia, odišla z kláštora a navštevovala najbiednejších ľudí v Kalkate. Tí, ktorí ju stretli, hovorili, že jej tvár žiarila svetlom. Prijatie znamená osvojiť si život dnes už svätej Matky Terezy a urobiť niečo krásne pre Boha. Poobzerajme sa dobre okolo seba a iste nájdeme niekoho, kto potrebuje našu pomoc.
Moc Ježišovho učenia nám poskytuje štyri kroky k zmene, preto ho prosme, aby si zobral náš život taký, aký je. Prosme, aby nám odpustil aj tie najtajnejšie hriechy a rozhodnime sa, že sa chceme zmeniť a necháme prúdiť cez nás vieru. Ak to dokážeme, pocítime, akú moc má jeho učenie.