×

Chcete vytlačiť text s obrázkami alebo bez nich?

5. veľkonočná nedeľa - rok B

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“

Jn 15, 1-8

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Evanjeliá týchto veľkonočných nedieľ nám ohlasujú ako nás Cirkev chce priviesť do úzkeho osobného vzťahu k Ježišovi a jeho prostredníctvom k nebeskému Otcovi.
Za týmto cieľom nám dáva aj dnes čítať prekrásne evanjelium, v ktorom Pán hovorí o sebe: Ja som vinič, vy ste ratolesti.
Podobenstvu veľmi dobre rozumeli Ježišovi súčasníci, pretože žili v krajine hrozna a vína. Z vlastnej skúsenosti vedeli, že vinič je vzácny ker, ale jeho hodnota spočíva iba v ovocí, keďže drevo je bezcenné a neúrodné ratolesti sa odrezávajú a hádžu na oheň. Vedeli, že ovocie viniča prináša radosť ľudským srdciam ako krásne o tom píše aj Žalmista: Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, čo obveseľuje srdce človeka; olejom rozjasňuješ jeho tvár a chlieb dáva silu srdcu človeka. Preto bol vinič u Ježišových súčasníkov veľmi obľúbený, čo bolo vidieť aj z toho, že pri vchode do jeruzalemského chrámu stála veľká plastika viniča s bohatými strapcami hrozna, zhotovenými z číreho zlata. A napokon, Ježiš pri Poslednej večeri vzal kalich s vínom a premenil ho na svoju krv, čím sa pripodobnil viniču, čo bolo pre jeho súčasníkov zrozumiteľné, sympatické a príťažlivé.
Ježiš chce aj nám týmto podobenstvom znázorniť nádhernú duchovnú skutočnosť: Ako je vinič zdrojom života pre viničné ratolesti, a ako z neho prúdi do nich život, tak aj Ježiš je pre každého zdrojom nadprirodzeného duchovného života. Boží život prúdi do nás, aby sme mohli v každodennom živote prinášať hojné ovocie dobrých skutkov.
Však je tu otázka: Čo je Boží život, prúdiaci od Ježiša do nás? Možno čakáme dajakú definíciu, ale tú nám nikto nepovie. Nesmie nás to však znepokojiť, veď ani žiaden prírodovedec nedokáže povedať definíciu prirodzeného života, ktorý prúdi v nás a okolo nás. A keď niekto nevie definovať život prúdiaci v prírode, ktorý sa deje pred našimi očami, môže si robiť nárok na definíciu Božieho života, prúdiaceho z Ježiša do nás? Nám musí stačiť to, že nás Ježiš oboznámil s prejavmi Božieho života. Spočíva v tom, že Otec miluje večnou a nekonečnou lásku Syna a Syn miluje večnou a nekonečnou láskou Otca a táto láska medzi nimi je tak úžasná, živá a žijúca, že je ňou tretia Božská osoba – Duch Svätý a z toho plynie, že život v Bohu môžeme nazvať Láskou.
Teraz možno lepšie pochopíme dnešné podobenstvo. Ježiš v ňom hovorí, že ak sme s ním zjednotení ako ratolesti s viničom a prúdi z neho do nás Boží život, prúdi do nás tá istá láska, ktorá žije v Bohu medzi Otcom a Synom. Zároveň nás poučuje, že toto prúdenie závisí od nás, lebo Pán nie je násilník, despota alebo vlamač. Jasne to vyjadril, keď povedal: Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.  Teda každý, kto mu otvorí dvere, zároveň sa otvorí aj pre prúd lásky z neho, aby dokázal opravdivo milovať Boha i blížnych. A to je ovocie, ktoré v živote môžeme prinášať, opravdivé šťastie, ktoré môžeme pociťovať, čo je zároveň prejavom toho, že sme živé ratolesti na strome Cirkvi.
Profesor filozofie mal prednášku o ľudskom šťastí. Pred študentmi rozvíjal myšlienku, že pravé šťastie nejestvuje, lebo je nedosiahnuteľné alebo iluzórne. V tom sa mu z posluchárne dostal do rúk lístok vytrhnutý z poznámkového bloku a na ňom stálo: Ja milujem a som šťastný. Čo na to poviete? Prednášateľ si to prečítal, pokrčil plecami, bezradne si vzdychol a povedal: Čo na to povedať? On, materialista, nemohol na to povedať nič. Veľkí myslitelia ľudstva vo všetkých obdobiach, vekoch a storočiach hlásali a hlásajú, že medzi láskou a šťastím jestvuje taká súvislosť, že iba láska robí ľudí naozaj šťastnými.
Táto skutočnosť je veľkým povzbudením aj pre nás, zatúžiť po vrúcnej a osobnej blízkosti s Ježišom. Vtedy nás bude napĺňať Božím životom, láskou a svojím Duchom a my sa staneme ľudskejšími a šťastnejšími.