×

Chcete vytlačiť text s obrázkami alebo bez nich?

22. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B

K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.“  Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“

Mk 7, 1-8. 14-15. 21-23

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Za Ježišových čias mali temer celý náboženský život v rukách farizeji. Uznávali nielen písaný, ale aj  ústny zákon, ktorý obsahoval vonkajšie predpisy do najmenších podrobností. Proti ich bezduchej prázdnote Ježiš často vystupoval, a aj ju odsudzoval.
Potvrdzuje to aj dnešné evanjelium, ktoré vysvetľuje, že: Farizeji a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. A keď Pánovi vyčítali, že niektorí jeho učeníci jedia neumytými rukami, nazval ich pokrytcami a odvolal sa na proroka Izaiáša: Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.
Farizeji už dávno dohrali svoju úlohu, ale ich duch sa ťahá dejinami ľudstva ako čierna niť a vládne aj v dušiach mnohých kresťanov. Ak nechceme, aby aj nás odsúdil ten, ktorý skúma srdcia a myšlienky, pozrime sa do svojho vnútra, aby sme zistili aký duch v ňom vládne, duch pravdy či pokrytectva?
Nik nie je úplne bezpečný pred pokrytectvom, ktoré je veľmi nebezpečné, keďže sa nepozorovane vkráda do konania človeka. Veď kto netúži po cti, chvále a ocenení? Je celkom prirodzené, že druhým chceme poukázať, akí sme dobrí a šľachetní, ale pritom často zakrývame, akí v skutočnosti sme. Robíme to preto, aby sme si získali úctu od iných, ktorú si však vôbec nezaslúžime. A to je pokrytectvo, pred ktorým Kristus varoval: Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mat’ odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
Podobne odsúdil pokrytectvo aj apoštol Pavol v Liste Rimanom: Ty teda poúčaš iného, a sám sa neučíš?! Hlásaš, že sa nesmie kradnúť a kradneš?! Hovoríš, že neslobodno cudzoložiť, a cudzoložíš?! Ošklivíš si modly, a vylupuješ chrámy?! Chváliš sa zákonom, a prestupovaním zákona znevažuješ Boha?!
To, čo platilo pre rímskych kresťanov, platí aj nám. Lebo nič nepôsobí väčšie pohoršenie, ako rozpor medzi zdaním a skutočnosťou v našom mravnom živote. Tu jasne platí, že najskôr treba vytiahnuť brvno zo svojho oka, a až potom smietku z oka blížneho. Najlepším bojom proti pokrytectvu je snaha získať čnosť pravdivosti v myslení a konaní. Pravdivý človek sa ukazuje v skutočnosti taký, aký je. Nič nezmenšuje ani nezveličuje a nebráni tomu, aby druhí vedeli o jeho čnostiach. Pamätá na Kristove slová: Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Bráni však tomu, aby si o ňom nemysleli viac ako je pravda. Presne tak konal aj apoštol Pavol: Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa.
Teda, pravdivý človek sa zbytočne nechváli, ani zbytočne nezakrýva svoje prednosti, ale ani bez vážneho dôvodu nevyzrádza svoje nedostatky. Ak má prednosti, nepopiera ich, lebo by to bola nevďačnosť voči Stvoriteľovi, ale neroztrubuje ani svoje nedostatky, aby falošnou pokorou nezakrýval svoju pýchu, ktorá túži po chvále. Každý z nás má v sebe dvojaké pokušenie: robiť zo seba lepšieho katolíka ako je, alebo sa vyhlasovať za neveriaceho, aj keď ním nie je.
Indická rozprávka spomína istého muža, ktorý dosiahol vysoké spoločenské postavenie. Prišiel k nemu priateľ, ktorý mu blahoželal. On však omámený kariérou nechcel priateľa poznať. Kto si ty? Nepoznám ťa. Čo chceš odo mňa? Priateľ sa hanbil a povedal mu: Ozaj ma nepoznáš? Veď to nie je ani tak dávno, čo sme sa spolu hrávali. Prišiel som ti blahoželať, ale vidím, že si oslepol, a tak ti vyjadrujem sústrasť.
Aké poučenie plynie pre nás? Musíme dovoliť Bohu, aby vstúpil do nášho života a premenil nás na nových ľudí. Musíme to urobiť hneď a neodkladať toto rozhodnutie skrývaním sa za svätuškárske gestá a nábožné zvyky. Oni nesmú byť cieľom nášho starého života, ale majú byť ovocím nového života, života v Kristovi.