Bratia, ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj
vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich
srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele.
A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte
Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek
hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte
vďaky Bohu Otcovi. Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi! Muži,
milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí! Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi! Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli!
Kol 3, 12 – 21
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Aké sú naše rodiny? Podobajú sa tej z Nazareta? Asi nie! Mohli by sme
si vymýšľať a s maliarom maľovať ružovou farbou dokonalé domácnosti, ale
bola by to iba pekná pozlátka. Bohužiaľ, naše rodiny nebývajú idylickými
oázami, kde sa všetci predbiehajú v úctivosti, poslušnosti a pozornosti. Nie
sú však ani bojiskom, kde deti bojujú proti rodičom, rodičia proti deťom, starší
súrodenci proti mladším a všetci svorne proti starým rodičom, ktorí im lezú
na nervy. Naše rodiny sa stávajú iba nocľahárňou, odkiaľ sa ráno nocľažníci
rozbehnú do školy či práce a večer sa zasa unavení vracajú späť, aby sa pohádali, kto mal čo kúpiť a nekúpil, kto mal zavolať inštalatéra a nezavolal ho...
Potom si posadajú k televízoru, počítaču, mobilu a neskoro v noci sa poberú
spať, aby ráno ten istý kolotoč začal znova.
Ako môže v tomto prostredí nervozity a zhonu vyrastať dobrá katolícka
rodina? Mnohí rodičia povedia, že deti nemožno rozmaznávať, treba im prikazovať, čo majú robiť a oni musia poslúchať. Lenže miesto, kde jedni rozkazujú
a druhí poslúchajú už nie je rodina, ale vojenská kasáreň. Tiež nestačí iba
mentorovať, poúčať, dávať rady a skúsenosti. Spisovateľ Albert Camus
(1913–1960), nositeľ Nobelovej ceny, napísal: Svoje zásady si nechaj pre rozhodujúce okamihy života a podľa nich sa riaď, ale pre denný styk s deťmi maj
po ruke trpezlivosť.
V čom spočíva ovzdušie dobrej kresťanskej rodiny, naznačil apoštol Pavol
v Liste Kolosanom: Oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto
niečo proti druhému. Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti.
Čo myslel Pavol pod pojmom znášanlivosť? Prijať druhého takého, aký
je, nechcieť ho stále iba prerábať, opravovať a z domova robiť kasárne či
polepšovňu. Pamätať, že nevychovávame druhých krikom, ale životom vedľa
nich a osobným príkladom. Rodičia musia žiť tak, ako chcú, aby raz žili aj
ich deti vedľa svojho manželského partnera a vychovávali svoje deti.
A čo myslel pod pojmom odpúšťať si? Každé ráno začínať pri čistom stole,
to znamená, že všetko, čo nás večer ranilo, bolelo, trápilo, už nesmie byť.
Ako to písal Efezanom? Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; a nedávajte
miesto diablovi!
A ako to myslel s tou láskou? Rodinu nemôže držať pokope rozkazujúca,
panovačná autorita ani poslušnosť, ktorá sa neskôr môže zvrhnúť na slepú
drezúru. Rodinu môže udržať vo svornosti iba vzájomná láska, čo je vlastne
veľkým umením. Treba sa totiž dokázať naladiť na vlnu toho druhého, pochopiť ho a dopriať mu potrebnú mieru voľnosti, lebo láska silnie vzdialením.
Zblízka sa vyčerpáva ako akumulátor, pričom v každodennom styku existuje
tisíc drobných služieb, ktoré spolu tvoria kyticu pospolitosti, blízkosti a domova.
Staré kalendáre písali, v čom spočíva rodinná láska:
trocha viac veľkorysosti a menej závisti;
trocha viac humoru a menej hašterivosti;
trocha viac statočnosti a menej urážlivosti;
trocha viac MY a menej JA.
Talianka Danilla hovorí: Svätý Ján Bosko raz povedal, že 70 % detí už
v útlom veku dostáva od Boha povolanie, aby sa mu zasvätili, a ak tak mnohí
neurobia, je to preto, že im to neumožnilo domáce prostredie. Preto je dôležitou
úlohou, aby sme každodenné udalosti chápali z náboženského hľadiska, lebo
všetko má svoj náboženský význam, a to aj bolestivé udalosti. Keď sú deti s
nami, keď jeme, keď sa umývame, keď komentujeme udalosti dňa, kresťanský
pohľad na toto všetko im veľmi pomôže k získaniu schopnosti pozerať na svet
Božími očami.
Želám vám, aby vaša rodina tvorila šťastný domov a nie nocľaháreň. Aby
otec bol ako Jozef, matka ako Mária, aby ste žili v láske, porozumení a
odpúšťaní. Nech vaše deti rastú nielen vekom, ale hlavne múdrosťou a
milotou pred Bohom i ľuďmi, aby vás poslúchali a tým na seba zvolávali
Božie požehnanie.