V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom
svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli
dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z Galilejského
mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo
pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.
I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri,
ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a
ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal:
„Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom:
Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude
znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď
sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“.
Lk 2, 1 – 14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Určite ste napísali aj dostali vianočné pozdravy či už vo forme pohľadnice,
mailu, SMS-správy alebo cez sociálne siete. Nech už prišli akýmkoľvek spôsobom, jedno mali spoločné. Priali vám zdravie, šťastie, radosť, Božie
požehnanie, veľa lásky... Želám vám to aj ja, ale aby naša radosť bola úplná,
zamyslime sa nad tým, kde nachádzame pravý dôvod radosti.
Privádza nás k nemu anjelský hlas, ktorý nám, ale aj vystrašeným
pastierom, oznamuje: Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým
ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.
Čo znamenajú tieto slová? Možno ich niektorí ľudia okomentujú: Akože
mám veriť v Boha, keď mlčí? Je to pravda? Naozaj sa nezaujíma o ľudí a sú
mu ľahostajní? Nemôže to byť pravda, lebo on sa im prihovoril a to tým
najúžasnejším spôsobom, keď jeho večné Slovo sa stalo telom a prebývalo
medzi nami. Ako tomu rozumieť, vysvetľuje svätý Tomáš Akvinský a pripomína, že aby sme to pochopili, tak si najskôr máme všimnúť svoje vlastné slovo.
V prvej chvíli ho máme nevypovedané v srdci a pokým ho nepovieme, nik
iný, okrem nás, ho nepozná. Ale keď ho vyslovíme nahlas, doslova ho obalíme hlasom, spoznajú ho aj iní ľudia. Tak tomu bolo aj u Boha. Od večnosti
v ňom, v jeho srdci, bolo Slovo, ktoré nik nepoznal, ale on si ho neponechal,
nepodržal ako nevypovedané, ale ho opatril ľudským telom, aby v ňom prebývalo medzi nami.
Boh vyslovil svoje Slovo v jedinečnom človekovi, v Bohočlovekovi –
Ježišovi Kristovi, a tak sa neviditeľný Boží Syn stal najchudobnejším ľudským
dieťaťom, narodeným v maštali, položeným do jasieľ, prenasledovaným, emigrovaným do exilu v Egypte, a keď dospel v muža, bol bičovaný, korunovaný
tŕním a ukrižovaný. Tu vidno ako Boh miloval svet, keď dal svojho Syna,
aby ho zachránil, a aby každý, kto do svojho života vo viditeľnom Kristovi
vierou prijme Boha, mal večný život.
Kardinál Joachim Meisner (1933–2017) znázornil zostúpenie Božieho Syna
takto: Predstavte si ako naši starí otcovia vozievali v zime z hory drevo. Kraj
bol zaviaty snehom, takže cestu bolo ledva vidieť, preto niet divu, že voz naložený drevom často zapadol v priekope. Kone ním nevládali pohnúť, takže nepomohlo ani šľahanie bičom. Dobrý furman však bič odložil, zoskočil z voza
a celou silou sa doň oprel. Vtedy zvieratá akoby pocítili, že človek nejedná
s nimi iba zhora, ale k nim zostupuje, pripája sa a pridáva svoju silu, takže
aj oni napli posledné sily, ozvalo sa trhnutie a voz vyšiel z priekopy.
Kardinálovo prirovnanie je veľmi výstižné, lebo ani Boh nezostal kdesi
hore, aby nás odtiaľ riadil či šľahal bičom, lež zostúpil medzi nás, postavil sa
vedľa nás a zapojil sa do našich životných ťažkostí. Je uprostred nás, s nami,
s každým z nás, aby nám pomohol správne pochopiť zmysel a cieľ života,
povstať, keby sme klesli a bezpečne smerovať k Otcovi. A teraz uznajme:
Nie je práve toto úžasná skutočnosť, ktorú si na Vianoce uvedomujeme?
Mohli by sme ešte naďalej vravieť, že Boh mlčí, nezaujíma sa o nás a je k nám
ľahostajný?
Je isté, že každý, kto túto skutočnosť prijme a otvorí Ježišovi svoju myseľ,
srdce, bytosť, pocíti nielen vianočnú radosť, ale naplní sa aj celoživotnou
radosťou. Krásne to vystihol svätý Gregor Naziánsky, ktorý povedal: Som
nepatrný a predsa veľký, nízky a predsa vyvýšený, smrteľný a predsa nesmrteľný,
pozemský a predsa večný, pretože už nežijem sám, ale vo mne žije Kristus.
Mať Boha znamená mať úžasné bohatstvo.
Otvorme cez tieto Vianoce svoje oči, myseľ aj srdce, aby sme videli, spoznali a pocítili, aký láskyplný je náš Boh ako nás miluje a záleží mu na nás,
keď poslal na zem svojho Syna. Vítajme Ježiša, spievajme mu, radujme sa
a modlime, aby sme opravdivou vierou v neho našli pravú radosť už tu na zemi,
ktorá bude pokračovať aj v nebi.