Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie; ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ,Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ,Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“
Lk 13, 1-9
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Technika, ktorá nás obklopuje, umožňuje človeku zdanlivo všetko. Civilizačný komfort vďaka stále novým vynálezom a zlepšeniam doslova udivuje. A predsa, aj pri rozvinutej technike sa stretávame s nehodami, úrazmi, chorobami a prípadmi psychologického napätia medzi jednotlivcami, spoločenskými skupinami, národmi aj štátmi. Jedným dychom však treba povedať, že aj s medziľudskými vzťahmi to veru nie je vôbec dobré. Tu nás môže napadnúť otázka: Prečo sa nás tak málo dotýkajú vzťahy medzi ľuďmi? Vysvetlenie nie je ľahké a vyžaduje si pohľad z viacerých aspektov. Sčasti nám túto otázku osvetľuje aj dnešné evanjelium.
Pilátov zásah proti Galilejčanom vyvolal mnohé otázky a dohady. Obyvatelia Galileje boli horkokrvní a ľahko vznetliví ľudia, čo dosvedčuje aj nejeden rys Petrovho temperamentu. Vášnivo sa politicky angažovali a využívali aj najmenšiu príležitosť k výtržnostiam voči rímskym okupantom, o čom čítame aj medzi riadkami dnešného evanjelia. Pilát sa rozhodol zlepšiť v Jeruzaleme situáciu zásobovania vodou a vybudovať nový vodovod, ktorý by mohol byť financovaný z chrámových peňazí. Už myšlienka, že chrámové peniaze by mali byť použité na profánne ciele, privádzala Židov do zúrivosti. Prikázal preto vojakom, aby sa nenápadne vmiesili do protestujúceho davu, až sa s obetnými zvieratami bude pohybovať k chrámovému priestoru, cez uniformu si mali navliecť civilný plášť a miesto meča si vziať obušok. Výsledkom pri rozháňaní protestujúcich bol masaker poznačený veľkým počtom mŕtvych, hlavne Galilejčanov, ktorých krv sa zmiešala s krvou obetných zvierat.
Nečudo, že mysle ľudí zamestnával v tejto súvislosti problém viny a trestu, čo oznámili aj Kristovi. Pravdepodobne čakali, že zaujme tvrdé stanovisko a celý incident rozhodne odsúdi. Nestalo sa tak, ale tento prípad využil, aby znova zdôraznil svoju prvú a vrcholne naliehavú výzvu na premenu života: Ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Z týchto slov vidno, že popiera bezprostrednosť viny a trestu, ktoré sú záležitosťou súdu, ale vyzýva k obráteniu a varuje pred konečnou katastrofou.
Ježiš varoval poslucháčov, ale zaberá na nás varovanie, výstraha a upozornenie? Nepýtame sa skôr na vinu toho druhého ako na svoju vlastnú vinu? Chybou je, že nenecháme na seba pôsobiť neobvyklý prístup vinohradníka. Hoci neplodný strom priamo ohrozoval výsledok jeho práce, snaží sa ho uchrániť pred vyťatím. Podobne aj hriešnik, teda každý z nás, má vidieť v Ježišovi budúceho sudcu, ktorý sa však u Otca prihovára za nás a usiluje sa o našu záchranu. Musíme si byť vedomí, že Ježišovi ide o záchranu každého človeka, nie iba o moju či mojich blízkych.
Tu si treba ešte viac uvedomiť dôležitosť medziľudských vzťahov. Ak máme aspoň trocha prispieť k ich vylepšeniu, treba ako podstatný rys prijať do premeny nášho života, rozhodnutie sa pre Ježiša. Jeho názor na život, nemôže nás nechať ľahostajnými voči udalostiam okolo nás. Jeho názor na obrátenie, likviduje v nás predstavu, že všetko je v poriadku a stačí iba v úkone kajúcnosti oľutovať svoje nedokonalosti či počas spovede pri ľútosti pocítiť akési „mrazenie“ nad tým, čo sa stalo. Skutočné obrátenie však znamená cúvnuť od zla, odvrátiť sa od neho a znova sa rozhodnúť pre Ježiša. Karl Rahner hovorí: Aspoň 50 rokov by sme nemali ani vysloviť slovo „ľútosť“, ale mali by sme sa pozerať na to, čo sa v našom živote skutočne zmenilo.
Mladý kňaz mal mať vo väznici svätú omšu. Celé dni rozmýšľal o formulácii viet, ktoré by boli schopné dojať tvrdé srdcia. Keď vstúpil do miestnosti, zmrazilo ho pri pohľade na studené posmešné tváre. S tichou modlitbou o osvietenie vystupuje na vyvýšené miesto k oltáru. Na schode sa potkne a skotúľa sa až na parket. Prítomní zaburácajú smiechom. Chvíľku je ochromený bolesťou aj hanbou. Potom rýchlo vyskočí, zasmeje sa na prítomných a hovorí: Chlapci, preto som prišiel, lebo chcel som vám ukázať, že človek môže vstať, aj keď padol.
Teraz nechajme zaznieť Kristove slová z dnešného evanjelia kladným spôsobom: Ak sa budete kajať a budete osobitne zapojení na Vykupiteľa sveta, zachránite sa, čím vytvoríte predpoklady zmeny vášho zmýšľania a dosiahnete pokoru v mravno-asketickom živote. Nadobudnete duchovnú a psychickú rovnováhu, ktorú narušuje hriech a pomôžete k záchrane sveta, ktorý aj pri všetkej rozvinutej technike volá po lepších medziľudských vzťahoch.
Usilujme sa zvyšok tejto svätopôstnej doby, ale aj celého nášho života, robiť pokánie!