Ježiš s Dvanástimi zostúpil dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom. Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!
Lk 6, 17. 20-26
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Na svete žije približne 8 miliárd ľudí, z toho kresťanov je približne 2,2 miliardy a katolíkov 1,3 miliardy. Keď si pozrieme dané štatistiky možno nás napadne myšlienka obžalovať kresťanov, že nedokázali svet pretvoriť k lepšiemu. A hoci nás je menšina, nemôže nás to uspokojiť, lebo aj keď sa iste angažujeme za lásku, málo sa pritom angažujeme za spravodlivosť.
Ježiš nebol ani sociálny, ani politický revolucionár, ale jeho mravné príkazy sú dostatočným základom pre spravodlivý sociálny poriadok vo svete. Potvrdzuje to aj dnešné evanjelium, ktoré jasne hovorí: Blahoslavení chudobní, hladujúci, plačúci a prenasledovaní. Evanjelium však obsahuje aj iné Kristove slová: Beda vám, boháči, čo ste teraz nasýtení a čo sa teraz smejete! Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť! Ako máme rozumieť týmto slovám?
Keď počujeme slovo blahoslavený, zostávame stáť v nemom úžase a tvrdíme, že je to zázrak a čosi neuveriteľné, aby chudobní, hladujúci, plačúci a prenasledovaní boli blahoslavení. Keď si chceme živo predstaviť ako Ježiš toto hovorí, vychádza nám, že po jeho slovách muselo nastať veľké ticho. Podobne ako vtedy, keď utíšil búrku na mori, keď zlomil moc diabla nad posadnutým človekom, keď odpustil hriešnici, keď na kríži vypočul prosbu lotra alebo vypustil ducha. Lenže reakcia počúvajúcich bola rozdielna. Jedni v tom tichu cítili obdiv nad veľkosťou Božej lásky a druhí prejavovali nepochopenie a odmietnutie.
Ježiš však tieto slová hovorí každému bez rozdielu, rovno do očí a nikdy ich neodvolá ani nepozmení, aby zalichotil ľuďom. Pre veriaceho človeka sú blahoslavenstvá jedným z najväčších zázrakov, sú zjavením Božej moci, lásky a zárukou, že nastala doba spásy. Taká hlboká láska mohla vytrysknúť iba z hĺbky Božského Srdca.
Boh už v Starom zákone pripravil blahoslavenstvá. Žalmista volá: Blažený muž, ktorý sa bojí Pána a má veľkú záľubu v jeho príkazoch. Pozriže na mňa, Pane, a zmiluj sa nado mnou, lebo som sám a úbohý. A Otcovi odpovedá sám Ježiš, jeho Syn: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Boh sa v Ježišovi ujíma chudobného, hladného, plačúceho a prenasledovaného.
Veľkosť utrpení v Božích očiach potvrdil sám Ježiš. Tiež sa stal chudobným, hladným, trpiacim, prenasledovaným, a pritom zostal blaženým, lebo neustále pozeral na tvár svojho Otca. Ježišovmu životu a jeho slovám uverili apoštoli a veľa iných ľudí, ktorí tiež boli blahoslavení a radovali sa, keď pre jeho meno mohli trpieť. Aj Cirkev je Cirkvou chudobných, trpiacich a prenasledovaných, ktorí ju vzývajú ako svoju Matku.
Blahoslavenstvá sú meradlom opravdivosti našej viery a jedinou cestou našej záchrany. Veď čo zostalo zo starodávnych kultúr? Mŕtve kamenné pamiatky, zasypané pieskom, často v ruinách. A čo zostalo zo slávy kráľovských dvorov? Dnes už ani mnohí nevedia, že kedysi jestvovali. Bol to jedine Kristus, ktorý zachránil niečo z dávnych dôb a kultúr. Sú to všetci chudobní, plačúci, hladní a prenasledovaní, ktorí žijú v jeho večnom Kráľovstve.
Albino Luciani, neskorší pápež Ján Pavol I., napísal knihu s názvom Listy včerajším. V nich píše významným osobnostiam v dejinách, medzi inými aj list Ježišovi. Ohľadom blahozvesti píše: V ten deň, keď si učil: Blahoslavení chudobní, blahoslavení prenasledovaní..., ja som nebol pri Tebe. Keby som bol býval, bol by som Ti pošepol do ucha: Ó, Pane, nehovor tak, ak chceš mať nejakých nasledovníkov. Nevidíš, že všetci idú za bohatstvom a pohodlím? Marcus Porcius Cato sľúbil vojakom africké figy, Gaius Iulius Caesar zase bohatstvo Galie, a tak išli za ním. Ty sľubuješ chudobu, prenasledovanie. Kto Ťa bude nasledovať?
Uverme v blahoslavenstvá, aby sme si pri poslednom súde nemuseli vypočuť Pánove: Beda vám! Ak v ne uveríme a budeme sa snažiť podľa nich aj žiť, vypočujeme si iné slová: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.