Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam - a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane.“
Jn 14, 23-29
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Žijeme veľmi uponáhľanú dobu, kedy si aj najbližší nájdu na seba minimum času. Preto sa ani nečudujeme, že členovia rodiny medzi sebou komunikujú cez SMS-správy, maily či odkazmi, prichytenými magnetkami na chladničke alebo na zrkadle. Pritom si ani neuvedomujú, aká nesmierne dôležitá je osobná komunikácia, lebo práve ona utužuje a zlepšuje vzťahy v rodine. Niet preto divu, že častokrát sa odcudzia deti rodičom a rodičia deťom a odcudzenie manželov často spôsobuje aj rozpad manželstva. Sami povedia, že dospeli do bodu, kedy si už pri osobnom stretnutí nemali čo povedať ani dať.
Slová evanjelia, ktoré sme si vypočuli, pochádzajú z Ježišovej rozlúčkovej reči. Na Ježišovi bolo krásne to, že on sa nevyhýbal osobnej komunikácii. Komunikoval s apoštolmi i s jednoduchými ľuďmi, ale aj s učencami tej doby akými boli farizeji a zákonníci. Dnešný úryvok s Jánovho evanjelia je vlastne trojitým odkazom pre jeho učeníkov.
Prvý odkaz je: Zachovávať jeho slovo. Koľko slov nás denno-denne obklopuje, takže sa človekovi žiada občas odísť aj do samoty. Neveriaci to riešia rôznymi psychokurzami a veriaci duchovnými cvičeniami alebo obnovami. Predsa sú však chvíle, kedy pociťujeme liečivú moc slova, napríklad, keď nám lekár oznámi, že naša choroba nie je nevyliečiteľná a pri dodržiavaní stanovených pravidiel, máme veľkú nádej na uzdravenie. Alebo, keď profesor oznámi študentovi, že skúšku urobil na výbornú a pochváli ho, že bol dobre na ňu pripravený. Podobne pohladí dušu aj pochvala za odvedenú prácu, odpustenie, prejavenie lásky či porozumenie. Tieto slová sa nám nadlho zapíšu do srdca aj do pamäti.
Ježiš žiada, aby sme zachovávali jeho slová. Ktoré? Tie, ktorými uzdravoval, odpúšťal, očisťoval? Dnes predovšetkým myslíme na slová o láske, o prikázaní milovať aj nepriateľov, lebo iba realizovanie týchto slov v živote, je vstupom Boha do tohto sveta a tento kľúč máme vo svojich rukách.
Druhý Ježišov odkaz znie: Prijať jeho Ducha. Ježiš pri rozlúčke s apoštolmi im sľubuje svojho Ducha a svoj sľub plní na desiaty deň. Jeho Duch, ktorý je nielen Utešiteľom, ale aj Učiteľom, pomáha nám stále nanovo chápať jeho slová, prežívať ich a aktualizovať. Z Pánových slov nám na prvom mieste pripomína lásku. Konkrétny príklad sme mali v dnešnom čítaní zo Skutkov apoštolov. Kresťanom, ktorí prišli z pohanstva, chceli nanútiť starý židovský zákon obriezky. A ako rozhodla Cirkev? V sile Ducha Svätého dokázala pretlmočiť dielo spásy a hoci prišlo k napätiu, neprišlo k roztržke a napokon ani k rozkolu.
Každý z nás má odchodených niekoľko rokov alebo desaťročí v škole a jedného dňa si povedal, že stačilo a štúdiá už skončil. Ale v kresťanskom živote to tak nejde. Nik nemôže povedať, že stačilo, Ježišovu školu dokončil, Katechizmus dočítal a pritom sa čosi z neho aj naučil. Bohužiaľ, máme aj takýchto tzv. veriacich, ale aká je to viera, ktorá skončila pri prvom sv. prijímaní v 9-tich rokoch života alebo pri birmovke v 14-tich rokoch? Dospelý muž či žena, ktorí žijú v tomto presvedčení, ešte stále nosia aj šaty, ktoré mali oblečené pri týchto slávnostiach? Či už vari z nich nevyrástli? Tie šaty už dávno neexistujú! Tak potom prečo by mala u nich existovať detská viera?
Tretí Pánov odkaz je: Žiť v jeho pokoji. Istý náboženský filozof napísal: Naša doba musí voliť medzi zánikom alebo obrátením. Pre civilizáciu, ako aj pre jednotlivca, konverzia znamená obrat o 180 stupňov. Nevidím na koho, okrem Krista, by sa svet o pomoc pri uskutočňovaní tohto naliehavého obrátenia mohol obrátiť.
Iba Kristus odovzdáva svetu dar pokoja, ktorý je postavený na láske. Pokoj bez lásky totiž nie je možný. Harmónia pokojného života je stále otriasaná tvrdými detonáciami nenávisti, nespravodlivosti a násilia.
Vzkriesený Kristus nás dnes pozýva, aby sme vstúpili do školy jeho Ducha, ktorý nám otvorí oči a srdce pre jeho slovo. My tak vstúpime do atmosféry skutočného pokoja.