Keď raz Ježiš osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ „A vy ma za koho pokladáte?“, opýtal sa ich. Odpovedal Peter: „Za Božieho Mesiáša.“ Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.
Lk 9, 18-24
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Archimedovi sa pripisuje výrok: Dajte mi jeden pevný bod a ja pohnem celý vesmír. Archimedes zo Syrakúz (287-212 pred Kr.), grécky matematik, fyzik, mechanik, vynálezca, astronóm a filozof, ktorý patril k najvýznamnejším matematikom staroveku, si uvedomoval, že všetko vo vesmíre je v pohybe. My však nebudeme rozprávať o makrokozme či mikrokozme, nás zaujíma iný „vesmír“ - náš život, v ktorom prežívame hodiny, dni, týždne a roky. Tiež potrebujeme pevný bod, cez ktorý by sme mohli upevňovať svoj život. Lebo nik z nás sa nevyhne otázkam typu: Má význam, že som sa narodil a žijem, že šediviem, starnem a raz aj zomriem? Akú hodnotu má môj život?
Pevným bodom pre človeka chce byť Ježiš, ktorý sa stal pevným bodom aj pre apoštolov. Pýtal sa ich: Za koho ma pokladáte? Peter odpovedal za všetkých: Za Božieho Mesiáša.
Teraz sa nám môže natískať otázka: Jemu sa to hovorilo, keď Ježiša denno-denne videl, ale ako ho máme my spoznať? Uvedomujeme si, že keď sa v bežnom živote chceme spriateliť s dajakým človekom, musíme sa stretávať, spoznávať, začať si vzájomne dôverovať, a až potom prichádza priateľstvo, poprípade aj láska. Ale kam cestovať, keď sa túžim stretnúť s Kristom? Do Svätej zeme či do Ríma? Na zemi niet takého miesta, ale existuje jedna krásna vzácnosť, ktorú je schopný vytvoriť každý človek a ňou je viera. S Pánom sa môžeme stretnúť vo viere, spoznávať ho, mať s ním krásny vzťah, z ktorého prichádza láska. Z tohto vidíme, že spôsob zoznámenia sa s Bohom má taký istý postup, ako spôsob zoznámenia sa s človekom.
Nastáva tu však ďalší problém, ktorým je doba, v ktorej žijeme, lebo ona nežičí viere a je sebecká, lebo každý si chce „uchmatnúť“ čo najviac pre seba. Čo všetko sa, napríklad, narozpráva v oznamovacích prostriedkoch alebo pri rôznych stretnutiach? Máme tomu veriť či neveriť? Nedoplatíme na to, že sme uverili? Dnes sa naozaj ťažko získava dôvera a platí to aj o dôvere k Ježišovi. Lenže, ak ho chceme naozaj spoznať, tak jedine cez vieru. Len vtedy ho môžeme milovať a on sa stane súčasťou nášho života. Vtedy mu umožníme, aby viedol s nami dialóg priateľstva a lásky. Preto sa spytuje mňa aj teba: Za koho ma pokladáte? Čím som pre teba?
Vodič šiel cez dedinu, keď tu spoza zákruty sa na ceste objaví malé dievčatko, ktoré ženie žltučké húsky. Ledva zabrzdil. Dievčatko sa však od húsok ani nepohne. Vodič otvoril okno a chce jej povedať, aby si dávala pozor a bola opatrná, ale ona mu hrozí pästičkou a kričí: Čo mi rozháňaš húsky! Si zlý! Vodič bol rád, že vôbec zabrzdil, ešteže jazdil veľmi pomaly. Keď doma uvažoval nad situáciou, musel doznať, že koľko lásky malo dievčatko k húskam. Zostalo stáť, neuskočilo, chránilo ich. My, dospelí, by sme uskočili nabok a nechali húsky húskami. Pre dievčatko však boli všetkým.
Čo pre môj život znamená Ježiš? On sa tiež k nám krásne zachoval a proti zlobe, ktorá chcela zničiť naše spojenie s ním, postavil sa svojím umučením na kríži. Jednoznačne ukázal, čo pre neho znamenáme, ale treba to ukázať aj naopak, čo on znamená pre nás. Keď sa s radosťou ideme rozprávať so svojím Bohom, keď usmerňujeme svoj život podľa Desatora, keď kráčame do kostola, kde sa vyznávame z hriechov a prijímame Eucharistiu, vieme, že ho milujeme a vtedy presne vieme, čo pre nás znamená.
Ak však odmietame prakticky žiť vieru, neprijímame Ježišove sviatosti, pohoršujeme iných svojím životom, slovami či skutkami, vtedy ho nemilujeme a nič pre nás neznamená. Môžeme však potom ešte povedať, že sme veriaci? A hoci Ježiš chce všetkých zachrániť, my odmietame s ním spolupracovať.
Pane, chcem spĺňať tvoje prikázania, chcem ťa milovať celou silou a mať rád aj tých, s ktorými žijem. Obnovujem si svoju vieru, lebo iba cez ňu ťa stretávam, spoznávam, milujem a prijímam do svojho života ako Lásku. Chcem si vždy znova a znova uvedomiť, aká úžasná je viera, preto ťa, Pane, prosím, rozmnož ju vo mne! Chcem, aby si iba ty bol pevným bodom v mojom živote.