Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ On sa obrátil a pokarhal ich. A odišli do inej dediny. Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“ Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Inému vravel: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“ Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“ Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
Lk 9, 51-62
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Keď sa kňaz na začiatku svätej omše pozrie na veriacich, viac-menej vidí tie isté tváre. Sú to ľudia, ktorí majú radi Ježiša, a preto prichádzajú pravidelne na bohoslužby, aby ho ešte lepšie spoznávali a viac milovali. Nepriťahuje ich do kostola Boží či cirkevný príkaz, ale láska.
Dnešné Ježišove výroky nás možno aj zaskočili určitou tvrdosťou a nekompromisnosťou. Nedovolí ani pochovať si otca či odobrať sa od rodiny tomu, kto chce ho nasledovať a vykresľuje mu aj neistú budúcnosť, keď hovorí: Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť. My, ktorí sme si vypočuli Pánove požiadavky, hneď sme ich v duchu začali konfrontovať s vlastnou rodinou či duchovným životom a iste sme si pomysleli: Pane, tak toto odomňa nemôžeš žiadať, veď to sú nesplniteľné požiadavky!
Ježišovi sa však nemôžeme čudovať, lebo vychádzal z praxe putovných učiteľov a filozofov, ktorí chodili z mesta do mesta a zhromažďovali okolo seba poslucháčov. Často sa stávalo, že sa k nim pridávali mladí muži, ktorí opustili svoje rodiny a za svoju novú rodinu si vyvolili učiteľa. Taký bol aj Ježiš. Chodil po judskej a galilejskej krajine, aby ohlasoval príchod Božieho kráľovstva, pričom mnohí sa chceli stať jeho učeníkmi. Aby to však boli iba tí najlepší, doslova, nová rodina, kládol im tvrdé podmienky, ktoré môžeme zhrnúť do troch bodov:
oboznámil ich, že nebudú môcť bývať na jednej adrese, lebo bude treba chodiť po celej krajine, a tak nocovať pod holým nebom;
žiadal, aby podriadili ľudské zvyky hlásaniu Božieho kráľovstva v takej miere, že ak by im aj otec zomrel, nezúčastnia sa na pohrebe;
ďalej žiadal, aby sa neobzerali za príbuznými, za minulosťou a nedelili si srdce, ale celí sa venovali Božej veci.
Ktorí z jeho poslucháčov neboli súci splniť tieto požiadavky, tých odmietol a nestali sa jeho apoštolmi. My však tomuto prísnemu výberu môžeme ďakovať, že Ježišovo učenie sa rozšírilo do celého sveta, lebo tí, ktorých si vybral, boli oddaní apoštolátu celým srdcom. Polovičatí ľudia by neboli schopní pre Krista trpieť, ani pre neho zomrieť.
Aj dnes sú niektorí ľudia povolaní k tomu, aby celým srdcom nasledovali Pána. Sú to duchovné osoby, od ktorých sa žiada, aby opustili domov, rodičov či súrodencov a nehľadali si ani životných partnerov. Vo svete existujú aj veľmi prísne rehole, ktoré doslova nepustia svojho člena ani na pohreb rodiča a žiadajú, aby ich členovia sa neobzerali po rodinných či príbuzenských zväzkoch, ale žili v duchu Kristových slov: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo. O týchto ľuďoch platia v plnom rozsahu slová dnešného evanjelia ako platili aj pre tých, ktorí sa stali Ježišovými apoštolmi.
Vy, bratia a sestry, ste neboli vyvolení a pozvaní od Pána k takejto forme života, preto nemusíte mať strach, že dnešné evanjelium by vás chcelo odtrhnúť od života alebo, že aj na vás platí prísny meter, ktorý mal Ježiš na apoštolov. Pre vás platí iný zákon, ktorý iste všetci dobre poznáte: Milovať Boha a blížneho uprostred tohto sveta.
Ako to zrealizovať, veľmi pekne hovorí Michel Quoist, francúzsky kňaz, teológ a spisovateľ. (1918-1997), ktorý napísal: Iba jediná možnosť ako milovať Boha je, rozdať sa v láske. Tým chcel vlastne povedať, že najlepšia možnosť ako milovať Boha je, rozdať sa v milovaní každého.
Po dnešných Pánových slovách teda môžete byť celkom spokojní a nebuďte ani smutní, že si vás nepovolal k odriekavému spôsobu života. U neho je veľa miesta aj pre tých, ktorým odkázal: Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.
My sme tu, v tejto chvíli, zhromaždení v jeho mene. Kristus je uprostred nás s otvoreným náručím, do ktorého chce objať všetkých tých, ktorí pracujú a sú obťažení starosťami tohto sveta. Lebo životná cesta, na ktorú vás Pán povolal a postavil, je ustanovená Bohom na vaše osobné posvätenie a raz vás privedie do večného života. Treba však po nej odhodlane a smelo kráčať.